StoryEditor

Prečo Warren Buffet nemá rád zlato (komentár)

31.01.2015, 23:01
Prečítajte si týždenný súhrn udalostí na finančnom trhu, ktorý zostavil Matúš Pošvanc.

Tak ako minulý týždeň cena drahých kovov rástla, tak tento týždeň padala. Tak by sa dali zhrnúť ostatné dva týždne na tomto trhu. Pokles cien začal hneď v pondelok, keď zlato kleslo k 1280 USD a striebro sa prepadlo pod 18 USD. V utorok síce drahé kovy mierne posilnili, ale už štvrtok dostali priamu ranu. Zlato sa prepadlo až k hranici 1260 USD a striebro kleslo opätovne pod 17 USD. Piatkové obchodovanie bolo napokon pozitívne, ale až od 10,00 hod. v New Yorku a drahé kovy opätovne rástli.

Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1283,1 USD, čo bolo len o 2,8 USD viac ako minulý týždeň, keď piatkové obchodovanie vymazalo pokles ceny cez týždeň. Cena striebra uzavrela na úrovni 17,22 USD, čo bolo o 0,56 USD menej ako minulý týždeň. Pomer ceny zlata a striebra bol opäť na úrovni 74,51 čo znamená, že tento týždeň sa darilo výrazne viac zlatu. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) je na úrovni 201,82. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 79,4.

Naplnil sa scenár, o ktorom sme hovorili minulý týždeň. Zatiaľ sa na trhu s drahými kovmi nič nemení. Striebro bolo pred týždňom tlačené hore špekulantmi. Pomer cien sa opätovne vrátil na hranicu nad 1 ku 74, kam patrí a určite môže byť aj vyšší – hranicu 1 ku 80 by som nepodceňoval. Striebro je inými slovami stále vysoko a jeho cena by pokojne mohla byť pod 16 USD, pri súčasných cenách zlata.

Či bola vytlačená cena zlata špekulantmi minulý týždeň, nie je isté. Ako som písal, s rastúcou cenou sa zvyšoval aj dopyt po fyzickom zlate, čo sme nevideli už dávno. Avšak dopyt sa zastavil ešte koncom minulého týždňa a tento týždeň, nebol iný. To pravdepodobne stálo napokon aj za poklesom cien žltého kovu. Rast cien koncom týždňa opätovne súvisel s Gréckom.

Trh sleduje dianie okolo tejto krajiny veľmi pozorne. A situácia stále nie je úplne jasná, keďže síce vyhrala radikálna ľavica, ale má tak protichodné plány, že investori zatiaľ čakajú. Program odpisu dlhov zatiaľ na programe nie je, aj keď Grécko dlh určite nesplatí a raz ho odpísať bude musieť. Stratu utrpia hlavne daňoví poplatníci eurozóny. Áno, aj my. S odpismi dlhov by sa rátať malo. Avšak Grécko má iné šialené plány, ktoré v princípe hovoria o jednom – odpustite nám dlhy, aby sme si mohli na naše politické sľuby opätovne požičať a zadlžiť sa. To, čo ľavica totižto sľubuje, sa inak zaplatiť nedá. Aj z tohto hľadiska bude zaujímavé sledovať drahé kovy. Tie, sú v takýchto kritických časoch, ktoré asi eurozónu čakajú, celkom rozumnou investíciou.

Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:

Zdroj: upner.com, kitco.com

Kto sa mýli – MMF alebo Holandská centrálna banka?

V médiách prebehla v pondelok informácia, že Holandsko po prvý krát od roku 2008 zvýšilo svoje oficiálne rezervy zlata o 300 tisíc uncí. Informáciu zverejnil Medzinárodný menový fond. Deň na to, tieto správy poprela samotná Holandská centrálna banka. Kto vie, čo sa stalo. Asi nejaký stážista zle napísal tlačovú správu MMF.

Sledovať vyjadrenia veľkých bánk o cene zlata má vždy zmysel. Sú to tvorcovia trhu a od nich veľa krát závisí, kam sa ceny pohnú. Podľa Goldman Sachs sú centrálne banky dôvodom, prečo banka nemôže ďalej predpovedať nízke ceny zlata z krátkodobého hľadiska. Z dlhodobého hľadiska 2 rokov však vidí cenu zlata stále na 1000 USD. V kontexte ceny však vyhlásil celkom zaujímavú poznámku investor Jeff Gundlach. Zlato totižto neprináša žiaden úrok a preto ho napr. Waren Buffet nepreferuje a radšej drží vládne dlhopisy. Avšak čoraz viac sa dostávame do stavu, keď majú vládne dlhopisy kľúčových krajín negatívnu úrokovú mieru. Inými slovami investori platia za ich držbu. Zlato prináša nulový úrok. Avšak nula je v tomto prípade viac, ako mínusová úroková miera. Nuž, daná poznámka určite stojí za zamyslenie.

Nemecký finančný regulátor nenašiel žiadne dôkazy o tom, že by niektoré banky manipulovali s cenou zlata. Ako sme písali, banky údajne konali vo svoj prospech a nie v prospech klientov pri procese určovania fixingu cien. Každopádne sa na nič neprišlo. Ak by sa však aj našli nejaké dôkazy, tie nie sú tou manipuláciou cien zlata, o ktorej sníva blogosféra.

Celková ťažba zlata sa v roku 2014 opätovne zvýšila. A to na úroveň 3109 ton, resp. stúpla o 2 % oproti roku 2013. A to sa cena tejto komodity prepadla o viac ako 30 % od jej vrcholu v roku 2011. Nízke úrokové miery centrálnych bánk umožňujú mnohým ťažiarom prežívať aj obdobie, kedy im klesá cena ťaženej komodity. Každopádne nie je táto správa z fundamentálneho hľadiska pre zlato až tak podstatná. A to z toho dôvodu, že väčšina dodnes vyťaženého zlata leží niekde v sejfoch a slúži ako potenciálna ponuka pri relevantnej cene. Inými slovami sa k celkovým zásobám zlata pridalo niečo cez 1,7 % zlata. 

01 - Modified: 2007-03-03 10:50:15 - Feat.: 0 - Title: V pražskej Lucerne v sobotu rozdajú České levy
01 - Modified: 2024-10-23 13:21:50 - Feat.: - Title: Prečo zlato tak skoro nestratí svoj jagavý lesk 02 - Modified: 2024-10-17 12:47:07 - Feat.: - Title: Cena zlata láme ďalšie rekordy, unca sa vyšplhala na 2688 dolárov 03 - Modified: 2024-10-14 07:57:45 - Feat.: - Title: Mníška v Taliansku ukradla zlaté predmety za 80-tisíc eur. Je v domácom väzení 04 - Modified: 2024-09-24 11:02:14 - Feat.: - Title: Cenové rekordy nielen zlata 05 - Modified: 2024-09-20 16:06:54 - Feat.: - Title: Cena zlata dosiahla nový rekord, v piatok prekonala 2600 dolárov za uncu
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/komentare-a-analyzy, menuAlias = komentare-a-analyzy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
09. november 2024 03:12