Ekonómovia sa zhodujú na tom, že ekonomická transformácia býva bolestivým procesom. V prípade východnej Európy sa však očakávalo, že na konci tohto procesu príde úspech. Realita je však zatiaľ iná. Napríklad Ukrajina a Rusko sa v prieskumoch spokojnosti obyvateľov nachádzajú na samom dne rebríčkov. Ich skóre je dokonca nižšia ako pri krajinách ako Bangladéš či Senegal. Arméni, Bulhari, Moldavci a Srbi sú potom menej spokojní než ľudia z Peru či Indie. V Mongolsku je spokojnosť vyššia ako v Maďarsku. Prečo vo východnej Európe nejde ekonomický pokrok ruka v ruke s pokrokom v oblasti šťastia a spokojnosti?
Naša vlastná analýza potvrdzuje, že postkomunistické krajiny sú systematicky spokojné menej ako ich vyspelé náprotivky. To isté platí aj pre rozvíjajúce sa ekonomiky vo zvyšku sveta. Nejde pritom o odraz rozdielnej úrovne príjmov alebo napríklad očakávanej dĺžky života. Nasledujúci graf ukazuje, ako sa vo vybraných krajinách vyvíja podiel populácie, ktorá sama seba hodnotia ako spokojnú:
Najspokojnejší sú ľudia v Dánsku. Spomínaný pomer sa tu blíži 100 percentám a v čase zostáva stabilný. "Stará" Európa už čelí klesajúcej spokojnosti, ale stále je na tom znateľne lepšie ako krajiny východnej Európy (EE). Najmenej spokojných nájdeme na Ukrajine a v Bulharsku.
Podľa našej analýzy sú uvedené rozdiely významne ovplyvnené tým, nakoľko boli sklamané počiatočné očakávania ľudí vo východoeurópskych krajinách, ktoré sa vydali cestou ekonomickej transformácie. Tieto sklamania sa týkajú najmä efektivity vládneho sektora a korupcie. Znateľný vplyv má podľa našej analýzy aj ortodoxná cirkev - tá vysvetľuje približne 30 percent pozorovaného rozdielu v spokojnosti.
Zdá sa teda, že rozsiahla ekonomická transformácia môže síce priniesť ekonomické výhody (aspoň pre niekoho), ale aj psychologické náklady (pre väčšinu). Nespokojnosť s dosiahnutými výsledkami potom môže značne znižovať motiváciu pre ďalšie reformy. Tým ohrozuje politické a ekonomické inštitúcie. Úplatkárstvo, korupcia a zlá vláda so sebou okrem priamych škôd nesú aj dlhodobé náklady, ktoré nie sú na prvý pohľad zrejmé. Napriek tomu ale významným spôsobom ovplyvňujú každodenný život ľudí. Transformácia krajín východnej Európy tak zostáva stále nedokončená, aspoň čo sa týka psychologického hľadiska.
Autormi sú Simeon Djankov z New Economic School v Moskve, Elena Nikolova z EBRD a Ján Zilinsky z Peterson Institute for International Economics.