Slovenský minister financií oslavuje - štát nielenže neplatí úroky za svoje krátke dlhopisy, ale naopak, platia mu samotní investori za privilégium ich držať. Slovensko sa tak zaradilo medzi elitné krajiny sveta, ktoré majú na svojich dlhopisoch záporný úrok. V konečnom dôsledku však nie sme až tak výnimoční – v Európe je až 13 krajín, ktoré majú negatívne dvojročné úrokové sadzby, okrem iného Česko alebo Lotyšsko. Aj keď sa tento fakt prezentuje ako úspech súčasnej vlády, dosah každej vlády na úroky je až sekundárny. Primárny vplyv má centrálna banka.
ECB sa rozhodla vykonávať kvantitatívne uvoľňovanie (QE) na podporu rastu a inflácie. Kvantitatívne uvoľňovanie prebieha tak, že ECB nakupuje z trhu dlhopisy a platí za ne novovytlačenými peniazmi (preto tlačenie peňazí). Tým ich úroková sadzba klesá. ECB je jedno, či majú dlhopisy pozitívny alebo negatívny úrok, jediné kritérium je, aby výnos dlhopisov nebol nižší ako jej depozitná sadzba -0,2%. Banky toto všetko vedia a preto nakupujú dlhopisy už dopredu s tým, že ich následne odpredajú ECB so ziskom. ECB nemôže totižto financovať priamo vlády a dlhopisy musí nakupovať z trhu. Kvantitatívne uvoľňovanie tak dáva priestor pre slušný zisk komerčným bankám.
Rakúsky člen ECB priznal, že QE nefunguje tak, ako sa čakalo. Pre centrálnych bankárov to znamená iba jedno – QE rozšíriť. Problémom však je, že európske QE má už teraz taký rozsah, že množstvo dlhopisov k dispozícií sa výrazne míňa. ECB totižto nakupuje dvakrát viac dlhopisov ako stačia vlády vydávať. Komerčné banky preto hodili ohodnocovanie skutočných rizík za hlavu a nakupujú čím ďalej tým viac dlhopisov, ktoré bude ECB nakupovať. Zisk tak tromfol riziko.
A tak sa dostávame do idylickej situácie – európske vlády oslavujú, komerčné banky oslavujú, ECB oslavuje – všetci na QE zarábajú. Je ale QE skutočné perpetuum mobile na peniaze? Sotva. Kto tento účet na konci zaplatí? Odpoveď tuší snáď každý – my všetci.
Tým, že európske dlhopisy dosiahli nulové úroky, nulové úroky zarábajú tí, ktorí to skutočne potrebujú – držitelia dlhopisov. A to sú všetci, ktorí sa rozhodli sporiť na svoju budúcnosť. Všetci, ktorí majú svoje peniaze v dôchodkových a poistných fondoch. Práve tá skupina ľudí, ktorá bude o pár dekád zúfalo potrebovať prostriedky na svoje prežitie pri katastrofálnej demografickej situácií, je najviac penalizovaná. ECB nielenže pomocou svojej politiky nekrytých peňazí vytvorila situáciu, keď sme prejedli svoju budúcnosť, ale teraz trestá aj všetkých tých, ktorí sa chcú na budúcnosť pripraviť. Ich peniaze sa míňajú v priamom prenose a socialisti si pri tom ešte štrngajú šampanským...