Tlačová správa Ministerstva financií SR má názov Schodok štátneho rozpočtu medziročne znovu klesol. V správe sa ďalej uvádza: Deficit sa znížil tak oproti minulému mesiacu ako aj minulému roku. Schodok bol medziročne nižší o viac ako 612 mil. eur.
A skutočne, ministerstvo vraví pravdu, lebo medzimesačne klesol schodok o 39 mil. eur. Takmer zanedbateľné číslo pri hodnote schodku 1,65 mld. eur, v percentách to je necelých 2,4%. Zmena postrehnuteľná len pár odborníkmi, ale propaganda vlády potrebuje pozitívne správy. Ale aby sme ukázali, že nie sme zlí za každú cenu, ukážeme, že priebežná hodnota schodku je všetko, len nie podstatná veličina. Takto sa vyvíjal schodok štátneho rozpočtu v priebehu posledného júnového týždňa:
V priebehu pár dní dramatická zmena – zúčtovanie daňových príjmov, a schodok závratne poklesol. Ministerstvo financií sa vtedy pochválilo výrokom: „Štátny rozpočet dosiahol za šesť mesiacov schodok vo výške 1,66 mld. eur, čo je o takmer 30 percent lepší výsledok v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka."
Štátne účtovníctvo má teda v priebehu roka veľký vplyv na uvádzané hodnoty a preto je vhodné ich brať, ale aj propagovať s rezervou.
Čo je však hodné analýzy, je spôsob medziročného zníženia výdavkov. Vláde poklesli príjmy o 113 mil. eur. Čo bolo spôsobené najmä nízkymi príjmami z EÚ (-275 mil. eur), ale výsledný efekt na deficit bol výrazne nižší, cca 118 mil. eur, lebo málo čerpania znamená aj málo výdavkov a nákladov na spolufinancovanie. Za to daňové príjmy vzrástli o 136 mil. eur a spolu s ostatnými príjmami tak eliminovali prepad príjmov.
Zaujímavejší je vývoj výdavkov. Zelenou som v nižšie uvedenej tabuľke označil tie hodnoty, ktoré nemožno považovať za šetrenie, resp. na ich vývoj má vláda minimálny vplyv. Takou hodnotou sú predovšetkým výdavky na štátny dlh, ktoré má momentálne v rukách ECB vo forme ultra nízkych úrokov a ľahko dostupných peňazí. (Ne)čerpanie eurofondov je skôr prejavom neschopnosti (tu má vláda istý vplyv), ako racionálnym postojom, ktorý by odmietal financovanie akéhokoľvek projektu za každú cenu. Na druhej strane výdavky do rozpočtu EÚ nemá vláda pod kontrolou a 99 mil. eur jej navýšilo výdavky bez „pričinenia“.
Ostávajú teda nezelené čísla, to sú hodnoty, na ktoré má vláda priamy vplyv. Vidíme, že vláda nešetrí vôbec – položka „Ďalšie výdavky štátneho rozpočtu“, ktoré skrývajú mzdové a prevádzkové výdavky vrátane dotácií a dávok, vzrástla síce málo, ale o 33 mil. eur.
Rozhodujúcou položkou znižovania deficitu je zníženie odvodu do druhého piliera – tá pokrýva dve tretiny poklesu schodku. A túto zmenu v zdanení nemožno považovať za úsporné opatrenie, ale prenesenie nákladov dôchodkového systému do budúcnosti.
Hoci samotné čísla vývoja schodku môžu budiť dojem úspešnosti, samotná štruktúra znižovania schodku nie je rozhodne ukážkou zodpovedného prístupu k verejným financiám a skutočne šetriť sa ešte nezačalo.
Radovan Ďurana analytik INESS |