V januári tohto roku ECB spustila dlho očakávaný program tzv. kvantitatívneho uvoľnenia (QE) menovej politiky v rámci ktorého plánovala do septembra 2016 na sekundárnom trhu nakupovať prevažne štátne dlhopisy členských krajín eurozóny v objeme 60 miliárd eur mesačne (t. j. celkovo 1,14 bilióna eur).
V očakávaní QE euro už niekoľko mesiacov predtým pomerne prudko oslabovalo, zároveň silnel dopyt po štátnych dlhopisoch, čo stláčalo ich úročenie na rekordné minimá (pozri priložený graf). Slabšie euro aj nízke úroky sú pritom vodou na mlyn povzbudenia európskej ekonomiky a návratu inflácie zo záporných hodnôt bližšie k cieľu dvoch percent.
Graf: Požadovaná výnosnosť štátnych dlhopisov vybraných krajín eurozóny (p. a., 10-ročná splatnosť) a kurz EURUSD
Zdroj: Thomson Reuters, RITRO Invest
Takýto, z pohľadu ECB a jej deklarovaných cieľov, priaznivý vývoj pokračoval aj po uvedení QE približne do polovice apríla. V tom období však ropa (Brent) vystúpila na nové tohtoročné maximá a oproti januárovým minimám stúpla jej cena už o 50%.
Boli to zrejme s tým spojené očakávania vyššej inflácie a celkovo lepšie fundamenty z eurozóny, ktoré pomerne krátko po spustení QE začali vrhať tieň pochybností na to, či ECB nakoniec naplní plánovaný objem nákupu aktív (resp. či nedôjde k jeho skoršiemu ukončeniu). Na trhu sa to prejavilo prudkým rastom úročenia štátnych dlhopisov a posilnením eura. Ak by sme brali do úvahy len úročenie štátnych dlhopisov, menové podmienky v eurozóne sú dnes paradoxne prísnejšie, ako v čase spustenia QE.
A čo na to ECB?
V podstate nič. Na svojom júnovom zasadnutí (3. 6.) tento zvrat Mario Draghi v mene ECB sucho okomentoval len ako obdobie zvýšenej volatility, na ktoré si treba zvyknúť. Vo výsledku tým len posilnil špekulácie o možnom skoršom konci QE a vidíme tak ďalšie posilňovanie eura a rast úročenia štátnych dlhopisov, už na prvý pohľad dezinflačné faktory. Na mieste je preto otázka, či ECB vôbec vie, čo chce. Zdá sa, že aspoň čo sa týka komunikácie, ECB sa od amerického FED ešte má čo učiť.