V pondelok bol New York zavretý a obchodovanie na drahých kovoch presne tak vyzeralo. Avšak už v utorok padli drahé kovy strmhlav dole. Zlato uzatvorilo o 20 USD nižšie na 1265, striebro skončilo na 19,1 USD. Síce v stredu drahé kovy mierne posilnili a vo štvrtok sa dokonca chceli vrátiť na pozície zo začiatku týždňa, nakoniec však oslabili. Cena zlata vo štvrtok opätovne poklesla a dostala sa pod 1260 USD, striebro prelomilo 19 USD, avšak nakoniec sa pozviechalo a cena sa uzavrela nad touto hranicou. Piatkové obchodovanie neprinieslo napokon žiadne výrazné prekvapenie.
Zlato je na dvojmesačných minimách
Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1268,4 USD, čo bolo o 18,8 USD menej ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela na úrovni 19,19 USD, čo bolo o 0,27 USD menej ako minulý týždeň. Pomer ceny zlata a striebra je úrovni 66,1 čo znamená, že tento týždeň sa darilo relatívne viac striebru oproti zlatu. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) je na úrovni 228,04. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 95,3.
Drahé kovy sú stále pod tlakom špekulantov, ktorí ho buď tlačia mierne nahor alebo mierne dole. Napätie z konfliktov trhy s drahými kovmi už nijako nevzrušuje a tak sa oči obchodníkov pozerali tento krát na silnejúci dolár. Ten ťažil aj z rozhodnutia ECB o poklese základných úrokových sadzieb (0,05 % a mínus 0,2 %) a rozšírení bilancie ECB o 700 mld. euro nákupom privátnych cenných papierov. Zatiaľ žiadne QE podľa vzoru USA a ani ho očakávať do konca roka nemá zmysel. Zavedenie daných opatrení bolo cielené pravdepodobne z dôvodu oslabenia eura a podpory domácich exportérov, čo sa i podarilo. Ďalším cieľom je zvýšiť infláciu. Druhým hlavným dôvodom, ktoré boli za pohybmi na cenách drahých kovov boli dáta z USA. V piatok to boli očakávania správ z amerického trhu práce. Tie nakoniec dopadli vysoko pod očakávania, avšak s trhmi to výrazne nepohlo.
Dopyt sa po drahých kovoch výrazne nemení a tak je pravdepodobné, že opätovne bude zlato testovať hranicu 1250 USD. Táto hranica v nedávnej minulosti zatiaľ vždy spustila fyzické nákupy. Tento krát sme však veľmi ďaleko od tohto stavu. Svedčí o tom značne pozitívna GOFO úroková miera (0,07-0,08%), ktorá na londýnskom trhu indikuje, či je alebo nie je problém so získaním fyzického zlata. Zlato sa tak tento týždeň opätovne priblížilo k svojim troj – mesačným minimám. Striebro je trochu iný príbeh a vôbec by som sa nečudoval, ak by jeho cena rovnako klesla k 16 USD. Pomer zlata a striebra sa drží okolo hranice 66 a rovnako je možné, že sa výrazne zvýši. Uvidíme.
Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:
Zdroj: upner.com, kitco.com
Nádeje boli, avšak India nič voči zlatu nezmení
Indický zlatý priemysel si robil nádeje, že nová vláda v Indii uvoľní prísne pravidlá pre dovoz zlata. Aspoň tak to vyzeralo pred voľbami. Ale ako to už býva, pred voľbami a po voľbách je úplne iný svet, situácia a politici zabudnú na všetko čo hovorili. Tak sa stalo i v Indii. Žiadne zmeny dovoznej politiky sa nekonajú a ani sa konať v najbližšej dobe nebudú. Aj keď sa predpokladá, že v Auguste sa dovoz zlata do krajiny zvýšil aspoň na 50 ton (kvôli predzásobeniu sa pred sezónou festivalov). Na Indiu sa určite nedá spoliehať, čo sa týka nejakej zmeny v dopyte po žltom kove. Indovia dokonca chodia kupovať zlato do arabských emirátov, ktoré zaznamenali nárast dovozu zlata za prvý kvartál 2014 o 16%. Je to jeden zo spôsobov, ako sa Indovia vyhýbajú vyšším cenám žltého kovu vzhľadom na dovozné clá.
Dopyt po žltom kove reálne stagnuje. Svedčia o tom i nedávno zverejnené čísla americkej mincovne, ktoré indikujú až 54 % pokles po investičných minciach, čo je v nominálnom vyjadrení pokles z 691 000 uncí na 321 000 uncí. A aj keď mincovňa predala v Auguste o 11 500 uncí zlata viac ako v minulom roku, dopyt jednoznačne klesá.
Ťažobný priemysel zameraný na si ťažbu drahých kovov si rovnako zažíva ťažké časy. Avšak napr. v Austrálií sa celková ponuka vyťaženého zlata oproti minulému roku zvýšila o 9 %, celkovo sa vyťažilo 9,1 milióna uncí zlata. Ťažobné spoločnosti to pripisujú lepšiemu a technologicky kvalitnejšiemu využívaniu vyťaženej rudy, z ktorej dostanú viac zlata. Nové ložiská sa síce otvárajú ale zároveň mnohé staršie projekty boli uzatvorené vzhľadom na to, že za súčasnej cenovej hladiny žltého kovu sa neoplatí na nich ťažiť. Zúfať však netreba. Zlata je dosť, pretože až 95 % všetkého dodnes vyťaženého zlata stále existuje.