Financial Times včera večer zverejnili zoznam Gréckych opatrení, ktoré majú obmäkčiť „inštitúcie“, aby uvoľnili posledných 7,2 mld. EUR. Tie potrebuje na vyplácanie dlhu voči MMF a ECB. Do rozpočtu by mali priniesť 5-6,5 mld. EUR a mali by sa pričiniť o prebytok primárneho rozpočtu na úrovni 3,1-3,9 % (požadovaná úroveň je 3,0 %).
Tento zoznam sa ale príliš nelíši od toho prvého, ktorí Gréci poslali na eurogroup. Naďalej platí, že tieto opatrenia nie sú konsolidačné (mimo dvoch daní, ktoré sa ale nedotýkajú bežného obyvateľstva). Jedná sa väčšinou o opatrenia na lepší výber dane, zefektívnenie verejnej správy, boj s čiernou ekonomikou, či predaj licencií). Takéto „nedaňové“ zvyšovanie príjmov ale stojí na vode a odhady rastu príjmov vo výške 4,7 až 6,1 mld. eur tak nemusia byť reálne. Zoznam týchto je v tabuľke nižšie:
Kde Gréci v niečom ustúpili, to je privatizácia. Gréci počítajú v tomto roku s príjmom z privatizácie na úrovni 1,5 až 1,6 mld. eur. Do nových privatizácií sa však púšťať neplánujú, len dokončia už začatú privatizáciu.
Ale zase je potrebné povedať, že inde pridali. A to pri výdavkoch. Kým v predošlom zozname sa objavilo len 200 mil. eur na boj proti humanitárnej kríze, tak medzičasom sa tento zoznam rozrástol. A to o 600 mil. na 13 dôchodok pre nízkopríjmových dôchodcov a ďalších 326 mld. v podobe zrušenia klauzuly o tom, že dôchodky budú klesať kým krajina nebude hospodáriť vyrovnane.
Navýšenie výdavkov „inštitúcie“ nepoteší a keď si k tomu pripočítame, že opatrenia pre zvýšenie príjmov sú dosť neistého charakteru, tak tomuto zoznamu v takejto podobe veľa šancí na odobrenie nedávam.
zdroj: xpuls.sk