Dnes popoludní boli zverejnené dáta o ruskej inflácii na týždňovej a medziročnej báze. Rast spotrebiteľských cien v týždni končiacom 8. decembra dosiahol 0,3 percenta, rovnako ako v predchádzajúcom týždni. Údaje na medzitýždennej báze sú však vysoko volatilné, preto je užitočnejšie pozrieť sa na medziročnú zmenu. Decembrová inflácia (k 8.12.) v medziročnom porovnaní akcelerovala na 8,9 percenta, oproti 8,5 percenta v predchádzajúcom období. Tento údaj je dvojnásobkom inflačného cieľa, ku ktorému sa centrálna banka snaží rast spotrebiteľských cien stlačiť.
Dnes zverejnené dáta predstavujú ďalšiu zlú správu pre rubeľ. Aj keď si odmyslíme ostatné negatívne faktory dopadajúce na ruskú menu (ropa, sankcie), tak len cez kanál pozitívneho inflačného diferenciálu medzi Ruskom a USA dochádza k zvyšovaniu tlaku na reálne znižovanie hodnoty rubľa (medziročná inflácia v USA sa pohybuje okolo úrovne 1,7 percenta).
Údaje o inflácii, ktoré dnes zverejnil ruský štatistický úrad, sú predohrou zajtrajšieho zasadnutia ruskej centrálnej banky - BR (Bank Rossia), na ktorom sa bude rozhodovať o nastavení úrokových sadzieb. Centrálna banka má tri možnosti, ako zareagovať na upadajúci rubeľ a zhoršujúce sa ekonomické podmienky v krajine:
1) Zvýšiť úrokové sadzby - táto možnosť síce podporí rubeľ a boj proti inflácii, ale poškodí ekonomiku cestou drahšieho kapitálu pre banky a firmy. Ruské spoločnosti navyše musia v decembri splatiť tranžu z cudzomenových pôžičiek, denominovaných primárne v dolároch, v celkovej výške 35 miliárd dolárov. Je navyše prinajmenšom sporné, či rast úrokových sadzieb rubľu naozaj pomôže. Pri poslednom - nečakanom úrokovom výstupe 31. októbra zvýšila BR sadzby dokonca o 1,5 pb na 9,5 percenta (trh očakával zvýšenie len o 50 bázických bodov), avšak rubeľ v reakcii na rast sadzieb posilnil iba na 4 minúty a potom pokračoval v páde. Rast sadzieb by mohol teda skôr zbrzdiť zrýchľujúcu infláciu, než dať rubľu dlhodobú podporu. Podľa prieskumu agentúry Bloomberg sa zajtra očakáva rast sadzieb o 0,5 pb na 10 percent.
BR už vystrieľal celý svoj menovopolitický arzenál, avšak ruská mena pokračuje vo svojom páde (od začiatku roka mínus 65 percent proti doláru). Ruská menová autorita zvýšila sadzby, prostredníctvom intervencií nakúpila ruble za 70 miliárd USD (YTD), zaviedla free float, znížila sadzby na FX repo operácie, avšak nič z toho rubľu nepomohlo.
2) Znížiť úrokové sadzby - platí všetko, čo bolo uvedené vyššie, ale v opačnom garde. Zníženie sadzieb by teda poškodilo rubeľ, avšak bolo by to pozitívnym impulzom pre ruskú ekonomiku. Tá sa potáca na hranici recesie a s vysokou pravdepodobnosťou dôjde v budúcom roku k ďalšiemu poklesu HDP. MMF znížil odhad rastu pre celý tento rok na 0,2 percenta z pôvodných 1,3 percenta.
3) Ponechať sadzby na súčasnej úrovni - keby sa ruská centrálna banka rozhodla ponechať sadzby bez zmeny na úrovni 9,5 percenta, tak by de facto len predlžovala status quo a rezignovala na svoj cieľ, teda udržiavať infláciu v roku 2015 a 2016 na úrovni 4,5 percenta, resp. štyroch percent. Rastúce ceny pritom znižujú reálne príjmy (nielen) ruských domácností a tlačia na pokles ich spotreby. Spotreba domácností pritom tvorí až 51percent ruského HDP (dáta 2013).
Žiadna z možností teda nie je ideálna a BR bude voliť medzi zlami. Ruská centrálna banka tak stojí pred Sofiinou voľbou - či obetovať rubeľ, alebo HDP spoločne s reálnymi príjmami domácností a firiem.
Potenciálne síce existujú dva faktory, ktoré by mohli rozhodovanie BR uľahčiť, ale oba sú z pohľadu banky exogénne a navyše vysoko nepravdepodobné. Ruskej centrálnej banke, prípadne celej ekonomike, by pomohla: vyššia cena ropy a/alebo zrušenie sankcií Západu.
Lacná ropa ukrajuje rozpočtové príjmy ruského štátneho rozpočtu a oslabuje rubeľ. Ruská mena je pritom vskutku "ropnou menou", ako ukazuje nasledujúci graf. Pokles cien ropy je úzko previazaný so znehodnotením rubľa (červená).
Svetová cena ropy však nie je v réžii Kremľa a navyše vyhliadky pre budúci rok hovoria o cenách niekde na úrovni 60-65 USD / barel. Táto cena by mala odrážať marginálne náklady amerických ťažiarov z bridlíc a preto by mohla predstavovať isté dno pre cenu čierneho zlata. Len pre informáciu je dobré pripomenúť, že rozpočet Ruskej federácie počíta pre tento rok s cenou ropy sto dolárov za barel, aby na konci roka dosiahol vyrovnané saldo (aktuálne sa ropa Brent obchoduje za 65,8 dolárov).
Druhou možnosťou, ktorá by znížila tlak na ruskú centrálnu banku, je zrušenie či uvoľnenie sankcií Západu. Tie na seba Rusko "privolalo" anexiou Krymu a celým svojím postupom v rusko-ukrajinskom konflikte. Sankcie obmedzili prístup ruských bánk k financovaniu, k technológiám (nielen na ťažbu arktickej ropy) a odštartovali útek kapitálu z Ruska (125 miliárd dolárov v tomto roku - tj. najviac od krízy v r. 2008). V reakcii na sankcie Západu Rusko okrem iného od polovice decembra zavádza vlastný platobný systém, ktorý by mal krajine zaistiť väčšiu finančnú stabilitu a obmedziť vplyv Visa a Mastercard (tieto spoločnosti v rámci sankcií obmedzili prístup niektorých klientov k účtom).
Na existenciu sankcií má Kremeľ podstatne väčší vplyv než na cenu ropy, ale z nedávnych vyjadrení nemeckej kancelárky Merkelovej to vyzerá, že sankcie môžu trvať aj niekoľko rokov a môže naopak dôjsť k ich rozšíreniu. Prezident Putin síce vo svojej "one man show" minulý týždeň nominálne podporil spoluprácu s EÚ, avšak všetky jeho kroky v reálnej politike smerujú opačným smerom. Koniec koncov, sankcie sú "odpoveďou" na ruský postup na Ukrajine a Kryme. Nezdá sa byť preto pravdepodobné, že by došlo k zrušeniu sankcií v dohľadnej dobe. Centrálnu banku teda zajtra čaká ťažká voľba.