Bolo to v roku 2006, keď Fed naposledy zvýšil úrokové sadzby. Bolo to tak dávno, že neexistoval ani iPhone. A ani nikto nevedel, čo je to kvantitatívne uvoľňovanie. A globálny dlh, ten bol nižší o 40%.
Ale poďme späť do súčasnosti. Fed spravil správne rozhodnutie a zvýšil sadzby. Ekonomika sa zlepšovala a nulové sadzby hrozili tvorbou ďalších problémov. A tak prišiel čas spustiť cyklus zvyšovania sadzieb. Dolár posledné mesiace posilňoval s víziou rýchleho rastu dolárových úrokov, no Yellenová viackrát vyzvala k opatrnosti a naznačila, že tentokrát sa môže jednať o najpomalšie zvyšovanie úrokových sadzieb v histórii.
Mnohí členovia Fedu sa totižto boja toho, že domáca ale aj globálna ekonomika nie sú tak silné, aby ustáli zvyšovanie sadzieb. Zatiaľ žiadny z pokusov o ich zvyšovanie od začiatku krízy nevyšiel. Centrálne banky, ktoré začali sprísňovať, museli o pár mesiacov svoje rozhodnutie zvrátiť. Japonsko už dokonca dvakrát sa posledné dve dekády. A nikto nechce, aby sa opakovala situácia z roku 1937, kedy utesnenie monetárnej politiky Fedom prinieslo novú recesiu, kde akcie prepadli o 49%. Americkú ekonomiku zachránila až druhá svetová vojna.
Fakt, že tento cyklus zvyšovania sadzieb je úplne iný ako tie predchádzajúce, zvestovala svetu aj hlasná trúba Fedu – novinár Hilsenrath. Ten nedávno ponúkol pochmúrny scenár vývoja, kde načrtol možnosť, že súčasné zvýšenie môže mať preventívny charakter. Vyššími sadzbami si totižto Fed vytvorí priestor pre ich prípadné zníženie v čase potreby, keď ekonomika opäť skĺzne do recesie.
A určite existujú dôvody myslieť si to. Či chceme alebo nie, americký dolár je stále suverénnou hlavnou svetovou menou. Veľká časť pôžičiek rozvíjajúcich sa krajín je v dolároch. Tie od začiatku krízy vzrástli o viac ako 3 bilióny. Silný dolár znamená rast istiny a rast úrokov. Mnohé krajiny a korporácie to nemusia ustáť, najmä pri pokračujúcom poklese exportných príjmov. Silný dolár takmer vždy viedol ku kríze, naposledy v roku 1997.
Ak situáciu zjednodušíme a prepočítame globálne HDP do dolárov, zistíme, že nielen je už teraz globálna ekonomika v recesii, ale rast nominálneho HDP je najnižší za posledných 50 rokov. A práve nominálne HDP je to najdôležitejšie číslo, o ktoré sa teraz hrá. Svetová ekonomika či inflácia musia rásť, aby sa vymazali dlhy. V opačnom prípade hrozí deflačný kolaps. Globálny dlh o 40% vyšší ako v roku 2006 naznačuje, čas sa kráti. A preto, aj keď bolo rozhodnutie Fedu správne, na správne rozhodnutia môže byť už neskoro. (Samozrejme v rámci súčasnej mainstreamovej paradigmy.)
Niekoľko indikátorov z americkej ekonomiky naznačuje, že budúci rok môže USA opäť padnúť do recesie. Možno to bude chcieť ešte jedno zvýšenie sadzieb a možno zafúka protivietor od inokadiaľ. V každom prípade, globálna ekonomika je stále príliš slabá, aby ustála vyššie sadzby. A možno už takto o rok sa budeme baviť o tom, že sadzby sú opäť na nule.
Ekonomika je dôležitá, no nezabudnime na to, že sú aj o mnoho dôležitejšie veci. Verím, že si na ne nájdeme čas aj počas nadchádzajúcich sviatkov. V konečnom dôsledku, realita je realita a je len na nás, ako sa k nej postavíme. Verím, že to bude s hrdosťou a jasnou hlavou. Nech to v novom roku dokážeme...