Hlavnou témou rokovaní v Davose bola nerovnosť rozloženia príjmov a bohatstva svetovej populácie. Potvrdzuje to aj štatistika, podľa ktorej iba 1% svetovej populácie vlastní viac ako 40% celkového bohatstva. Čo je však horšie – bohatší bohatnú rýchlejšie ako kedykoľvek predtým.
Už taliansky vedec Pareto pred 150 rokmi zistil, že bohatstvo nie je v spoločnosti rozdelené rovnomerne, keď približne 20% populácie vlastní 80% bohatstva. Tento pomer sa podarilo Paretovi nájsť v štatistikách mnohých krajín a historických období. Pomer, ktorý vo všeobecnosti platil stáročia, sa v poslednej dobe výrazne zmenil. V súčasnosti najbohatších 10% ľudí vlastní až 86% svetového bohatstva.
Najväčšie zmeny v distribúcii príjmu sa zaznamenali od roku 1975. Vtedy 1% populácie dosahovalo 8% z celkového príjmu spoločnosti. Za posledných 40 rokov sa však toto číslo výrazne zmenilo, keď 1% populácie získava až 20% podiel na všetkých príjmoch.
Nie je náhoda, že tento trend začal na začiatku 70. rokov minulého storočia. Práve vtedy svet vystúpil z éry zlatého štandardu a odštartovalo sa veľké tlačenie peňazí. Globálna peňažná zásoba sa zvýšila niekoľkonásobne. Nové peniaze sa do sveta dostávali cez finančné inštitúcie, ktoré na tom výrazne profitovali. Celý proces sa ešte urýchlil po roku 2009 so vznikom kvantitatívneho uvoľňovania. Len za 3 roky 2009-2012 sa reálny príjem najbohatšieho percenta americkej populácie zvýšil o tretinu.
Tento proces je celkom logický. Vznik nových peňazí znamená, že sa riedi hodnota starších peňazí, vzniká inflácia. Nové peniaze sa dostanú prioritne do finančného sektora, ktorý profituje z poskytnutých úverov a rastu finančného trhu. Tým získava veľkú výhodu, keďže ako prvý prichádza k novým peniazom, infláciu necíti a nakupuje tovary a statky za staré ceny. Naopak, infláciu cítia najviac tí, ktorí sa k peniazom dostávajú ako poslední – najchudobnejšia časť populácie.
Bankári tak dosahujú vyšší zisk na úkor ostatných. Expanzívna monetárna politika, najmä tlačenie peňazí, sa stáva jedným z hlavných dôvodov rastu nerovnomernosti bohatstva. Centrálne banky a existujúci monetárny systém sú zdrojom toho, voči čomu politici bojujú. V snahe túto nerovnováhu znižovať budú zvyšovať minimálnu mzdu a zavádzať progresívne zdanenie. Je to však iba boj so symptómami nerovnosti, nie ich príčinám. Navyše s negatívnymi dosahmi vyššej nezamestnanosti a väčšej nespravodlivosti.
Pokiaľ sa neobmedzí tlačenie peňazí, svetoví lídri budú ešte dlhé roky zasadať v Davose a riešiť problém stále sa zvyšujúcej nerovnosti.