Počas víkendu spečatil svojim podpisom americký prezident Obama nový zákon o dlhovom strope, ktorý už v stredu schválil americký Senát. Problém s financovaním vládnych výdavkov sa tak opäť presúva, tentokrát na marec 2015.
Dlhový strop predstavuje limit, do ktorého si vláda USA môže požičiavať prostriedky na finančných trhoch na uhrádzanie svojich bežných výdavkov a splátok zo svojich predchádzajúcich dlhov.
Prezident Obama a demokrati požadovali navýšenie dlhového stropu bez akýchkoľvek obmedzení a podmienok, čo rezolútne odmietali republikáni. Napokon sa 12 členov spomedzi republikánov pridalo na stranu demokratov a výsledok hlasovania o navýšení dlhového stropu skončil v pomere 67:31. Podľa agentúry Reuters, republikán Cruz kritizoval prezidenta Obamu, že počas jeho pôsobenia vzrástol národný dlh z 10 biliónov až na 17 biliónov USD a prezident napriek tomu požadoval navýšenie dlhu bez návrhov na akékoľvek reformy, ktoré by pomohli dlh okresať.
Ak má vláda počas fiškálneho roka väčšie výdavky ako príjmy, hovoríme o rozpočtovom deficite, ktorý vláda financuje najmä prostredníctvom emitovania dlhopisov. Čím väčší deficit vláda dosiahne, tým viac dlhopisov musí emitovať. Keďže úrokové sadzby a ceny dlhopisov sa vyvíjajú nepriamo úmerne, väčšia ponuka dlhopisov na finančných trhoch zníži ich cenu a zároveň zvýši výnosy pre investorov (t.j. úroky pre vládu). Vláda teda musí platiť vyššie úroky z vyšších dlhov, čo zvyčajne financuje v nasledujúcom období z ďalších dlhopisov a dlh znova a znova rastie. Americká centrálna banka (Fed) pomáha vláde a svojím programom kvantitatívneho uvoľňovania nakupuje vládne dlhopisy a hypotekárne záložné listy v objeme 65 miliárd USD mesačne peniazmi, ktoré si sama vytlačí. Nakupovanie vládnych dlhopisov umelo zvyšuje dopyt po týchto aktívach, čo zvyšuje ich cenu a znižuje úrokové sadzby. V podstate to znamená, že centrálna banka vie ovplyvniť, za aké úroky si vláda požičia peniaze na finančných trhoch. Týmito zásahmi prináša centrálna banka do finančného systému peniaze, ktorým ale nezodpovedá vyššie množstvo tovarov a služieb. Proces nákupov dlhopisov nemôže trvať večne a tak by vlády do budúcna mali zvyšovať svoje príjmy a znižovať svoje výdavky tak, aby dosiahli rozpočtový prebytok.
Naposledy sme sa navýšenia dlhového stropu dočkali v októbri 2013, kedy sa rokovania medzi demokratmi a republikánmi tiahli niekoľko týždňov a dočasne sa museli uzavrieť niektoré “menej” dôležité štátne inštitúcie. Približne 800 000 štátnych zamestnancov vtedy muselo ostať viac ako dva týždne bez práce na neplatenom voľne, čo nepomohlo momentálne krehkej americkej ekonomike. Viac o dopadoch na hospodárstvo sa dozvieme z výsledkov HDP za posledný kvartál roku 2013, ktoré budú zverejnené 28. februára.