Prečo Pacific Investment Management Co. stratila svoju korunu, ktorá ju pasovala na najväčší dlhopisový fond na svete? Teraz túto pozíciu drží Vanguard Total Bond Market Index Fund a vysvetlenie tejto zmeny ide veľmi hlboko. Ekonómovia neustále opakujú, že trh nie je možné pokoriť. Zakaždým, keď sa domnievate, že viete viac ako on, mýlite sa a trh má pravdu. V podstate ide o hypotézu efektívnych trhov, ktorá sa týka aj profesionálnych investorov a schopnosti vybrať toho, ktorý si bude viesť najlepšie: Anomálie sa objavujú, veď sú náhodné.
Ako je to však s takými hviezdami, o ktorých neustále počujeme a ktoré majú sústavne lepšie výsledky ako trhy? Také hviezdy by sa hypotéze efektívneho trhu pravdepodobne vysmiali. Charles Munger z Berkshire Hathaway v tejto súvislosti zmieňuje jedného držiteľa Nobelovej ceny, ktorý vysvetľoval úspechy Berkshire Hathaway tým, že má jednoducho šťastie. Nič iné podľa neho nemohlo viesť k návratnosti vyššej, než akú má trh. Keď ale toto šťastie používal ako vysvetlenie niekoľko rokov po sebe, ľudia sa mu nakoniec začali smiať.
Mohlo by sa teda zdať, že k výberu hviezdy možno stačí jednoducho sledovať dlhodobú úspešnosť. Problémy sa potom môžu objaviť vo chvíli, keď si taký investor povie o poplatky, ktoré do jeho rúk nasmerujú všetky dodatočné zisky. Je tu ale ešte jeden problém: Stratégia, ktorá môže fungovať pre relatívne malý objem aktív, nemusí fungovať, ak sú aktíva obrovské. Princíp je jednoduchý: Niekto môže byť napríklad schopný nájsť desať podhodnotených akcií, stovku ich ale nenájde. Ak by musel naraz investovať veľký objem kapitálu, nemal by kam a jeho návratnosť by sa vrátila späť k priemeru.
Popísanému problému čelí väčšina stratégií, vrátane využívania výkonných počítačov a krátkodobých pohybov cien. V takom prípade sa s rastúcim objemom aktív začnú prejavovať vyššie transakčné náklady. Investor, ktorý sa zase zameriava na spoločnosti vo vážnych problémoch, bude potom čeliť ich obmedzenému počtu na trhu. Základný model bol popísaný už v roku 2004 a funguje nasledovne: Všetci začínajú s malým objemom kapitálu. Zlí investori odpadnú (aj keď na ich miesto prídu noví). Dobrí investori, ktorých stratégia dosahuje nadpriemernú návratnosť, si vedú dobre až do chvíle, keď si ich ľudia všimnú. Potom im do fondov začnú prúdiť peniaze, ale ich stratégiu nemožno používať pri stále väčšom množstve aktív. Ziskovosť tak klesá a vracia sa k priemeru.
Hypotéza efektívneho trhu teda nemusí byť pravdivá, ale problém spočíva v tom, že fondy s nadpriemernými výsledkami sú väčšinou fondy mladé, o ktorých sa ešte toľko nevie. Ich následný rast z nich potom urobí fondy priemerné. Čím sa vraciame späť k fondom Pimco a Vanguard. Pimco si niekoľko rokov viedlo veľmi dobre a peniaze sa do neho len hrnuli. S monštruóznou veľkosťou už ale jeho superhviezda menom Bill Gross nebola schopná dosahovať také výsledky. Nakoniec prišiel odliv peňazí z fondov a Grossov odchod. Teraz je kráľom Vanguard. Tu sa ale jedná o fond, ktorý len sleduje zloženie a návratnosť indexu. Možno, že investori dospeli k názoru, že hľadanie superhviezd sa nevyplatí.