Prvá intuitívna otázka, ktorú začínajúci investori – začiatočníci riešia je, do čoho investovať, alebo ako zostaviť investičné portfólio. Je to jednak záležitosťou osobných preferencií, ale i celého radu ďalších premenných.
Na túto otázku teda neexistuje jednoznačná odpoveď. Je predtým nutné odpovedať na otázku: aký je investičný profil investora, teda definovať jeho schopnosť uniesť riziko a zároveň ziskové ambície. Je dôležité uvedomiť si, či investor len experimentuje, povedzme s desiatimi percentami majetku, alebo na trhy dáva všetky peniaze, ktoré má.
Ten, kto neunesie prepad v rozmedzí pár percent, by sa nemal pozerať po aktívach ako komodity, akcie či forex. U tých to totiž môže byť ich denný pohyb. Pre takého investora budú zaujímavé nástroje s pevne stanoveným výnosom ako napríklad pokladničné poukážky.
Ak si ale niekto povie: do dvoch rokov som schopný ustáť stratu 40 percent, pretože z dlhodobého hľadiska očakávam ročné zhodnotenie desať percent, pre takého investora sú možnosti oveľa širšie. Je to dlhodobý investor, ktorý vie, že v ekonomickom cykle sa striedajú pády i vrcholy.
Ak však niekto očakáva 40 percentné zhodnotenie ale nie je ochotný tolerovať viac ako päť percentnú stratu, to je žiaľ štatisticky nemožné. Krátkodobo to môže vyjsť, ale dlhodobo je to neudržateľné.
Všeobecne, ale platí, že v portfóliu by malo byť minimálne päť nástrojov. Aby jeden zlý tip, nestiahol do mínusu celé portfólio. V pozícii začínajúceho investora by som sa vopred nezameriaval príliš na to, aký veľký výnos očakávam, ale primárne by som si strážil stranu rizika.
Ako sa dostať na trhy
Z odpovede otázky týkajúcej sa investičného profilu vyplynie aj odpoveď na ďalšiu otázku: ako sa dostať na finančné trhy. Zjednodušene povedané, je možné ísť cez banku, špecializované správcovské spoločnosti, alebo nezávislého brokera.
V prvých dvoch prípadoch ide o podielové fondy, ktorých popularita, pre takmer nulové úroky na termínovaných vkladoch v bankách, neustále rastie. Ja však mám voči fondom dve výhrady. Prvou sú vysoké poplatky, či už za vstup alebo za správu a druhou sú obmedzené možnosti riadenia investície.
Poplatky rádovo v hodnote niekoľkých percent odkroja investorovi značnú časť potenciálneho výnosu. Nemáte okrem toho reálnu možnosť reagovať na zmeny trhu. Môžete reagovať len spätne na základe mesačnej správy o činnosti fondu a nie na základe aktuálnych pohybov. Nemáte možnosť z obchodu vystúpiť, alebo naopak prikupovať. V dnešnej dobe on-line obchodovania to považujem za archaizmus.
Ďalšou alternatívou vstupu na trh je potom investičná spoločnosť – broker. Poskytuje pre aktívnych investorov lepší servis a za nižšiu cenu. Pre konzervatívnych investorov sú to napríklad ETF fondy, ktoré sú veľmi podobné podielovým fondom. Rovnako obsahujú veľkú časť trhu, no nie sú aktívne manažérsky riadené, takže poplatky sú pri nich oveľa nižšie. Kopírujú v podstate vývoj indexov.
Zriaďovacie náklady sú v desatinách percent a okrem toho sa kupujú a predávajú online za živú cenu. Takže na základe aktuálnych informácií z trhu a nie s oneskorením ako pri podielovom fonde. Možnosť zasahovať je mimoriadne dôležitá najmä v dnešnej dobe, keď ceny aktív zaznamenávajú vysokú volatilitu. Tak ako sa klienti bánk presúvajú do podielových fondov, z nich zas veľké množstvo migruje k brokerom, potom ako na podielových fondoch prerobili. Sami to cítime veľmi intenzívne.