Ostro sledované parlamentné voľby má Turecko za sebou. Vládna islamská strana AKP prezidenta Erdogana stratila po 13. rokoch majoritu v tureckom parlamente. Získala len 41 percent hlasov a nedosiahla tak na takmer 50 percent, ktoré získala v posledných parlamentných voľbách pred štyrmi rokmi. Výsledky nedopadli pre investorov najhoršie (ako mohli), ale povolebné vyjednávania môžu líru naďalej oslabovať. Erdoganova sila možno ustúpila skôr než sa čakalo a pre prezidenta sú výsledky jednoznačne sklamaním.
Menový pár USD/TRY vystrelil o 5,6% až k 2,81 - na historické maximá. Turecká líra sa prepadla najviac od októbra 2008. K európskej mene turecká líra stratila 5,4% na hodnotu 3,12 EUR/TRY. S postupom času sa situácia mierne upokojila. Hlavný akciový index istambulskej burzy BIS 100 strácal po otvorení viac ako 8 percent na 75 268 bodov, aj tu sa však v priebehu dopoludnia podarilo najvyššiu straty pokryť.
AKP obsadí vďaka volebnému výsledku 40,9% hlasov celkom 258 kresiel z 550 členného parlamentu. K zisku majority strana potrebovala 276 kresiel. Výsledky rázne uťali debaty okolo zavedenia prezidentského systému, pre ktorého schválenie by strana potrebovala 2/3 väčšinu - teda spolu 330 kresiel. Prvýkrát od roku 2002 nebude vládna strana disponovať väčšinou hlasov. Naopak kurdská strana práce získala viac ako 10 percent a kreslá v parlamente nakoniec získa.
Investori sa boja, že ak vláda nevznikne do 45 dní, voľby sa budú opakovať a politické riziko tak narastie. Zostavenie koalície z rozhádaných strán bude veľmi ťažké a môže skončiť nestabilnou menšinovou vládou. V tom prípade by sa voľby mohli opakovať do 18 mesiacov. Podľa niektorých komentárov je to najpravdepodobnejšie riešenie povolebnej situácie.
Avšak trhy ocenili, že sa podarilo zamedziť čiernemu scenáru - vzniku prezidentského systému, ktorý by mohol negatívne ovplyvniť slobodu a demokraciu v tejto krajine. V prípade 2/3 majority AKP by bol prepad tureckej líry ešte výraznejší.
Centrálna banka už včera zareagovala na výraznú volatilitu a pokles tureckej meny, keď znížila devízové depozitné sadzby. Dolárové sadzby klesli zo 4% na 3,5% a euroval z 2% na 1,5%. Hlavná úroková sadzba zostáva na 7,5% už od februára. Od januára 2014 sadzby v Turecku klesli o 250 bps.
Turecká centrálna banka dlhodobo "bojuje" s prezidentom aj vládnou stranou AKP, ktorí si predstavujú ešte razantnejší pokles sadzieb a vyššiu podporu ekonomiky. Centrálna banka však bojuje s infláciou, ktorá v máji prekonala 8% (CPI) a vystúpila najvyššie v tomto roku. Nižšie sadzby by sa prezidentovi a vládnej strane pred voľbami hodili. Šlo by sa však len o dočasný ekonomický stimul, ktorý by nakoniec ekonomika zaplatila vyššou infláciou. Strata hodnoty peňazí je pre Turecko relatívne nedávnou skúsenosťou. Líra bola redenominovaná 1 ku 1 000 000 v januári 2005.
Turecká mena klesla v tomto roku na páre s USD už o 16 percent. To je najviac z mien rozvíjajúcich sa štátov. V tesnom závese je brazílsky reál so stratou 15,5%. Na páre s eurom stráca tento rok turecká líra 8,6%.
Ďalší vývoj tureckej líry by nemusel byť práve pozitívny. Volebný výsledok priniesol zložitú situáciu, ktorú nemusia byť politické strany schopné vyriešiť. Ak by sa to podarilo v relatívne krátkej dobe, možno naopak očakávať pozitívny impulz pre líru.
Na Forexe však možno očakávať ešte vyššiu volatilitu tureckej meny, ktorá už vo výrazných pohyboch vyniká v súčasnosti. Líre sa nemusí dariť aj kvôli pádu na historické rekordy a teda absenciu technických bariér, ktoré by po takto výrazných poklesoch mohli líru od ďalšieho oslabovania odrádzať.
Komentár bol zverejnený na webe Xpuls.cz