Drahé kovy vyčkávajú
Oproti minulému týždňu bol tento omnoho pokojnejší. Zlato i striebro sa pohybovali okolo hraníc 1310 – 1320 USD, resp. 20,7 – 21 USD. V utorok sme síce videli mierny pokus prekonať hranicu 1325 USD pri zlate a 21,1 USD pri striebre, avšak následne sa ceny upokojili a klesli k cenovým hraniciam, ktoré zastávali pred týmto pokusom. V stredu a štvrtok sme rovnako videli podobné pokusy, avšak vždy neúspešné. Koncom týždňa bolo obchodovanie relatívne pokojné a ceny kovov len mierne oscilovali.
Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1315,1 USD, čo bolo o 0,4 USD viac ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela na úrovni 20,87 USD, rovnako ako minulý týžden. Pomer ceny zlata a striebra je úrovni 63,01 čo znamená, že mierne oslabilo voči zlatu. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) je na úrovni 236,57. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 99,1.
Situácia okolo Iraku hlavné média až tak nezaujímala a ceny kovov reagovali viac na dáta z americkej ekonomiky ohľadne revízie rastu HDP a oslabovaní dolára. Tie by mohli naznačovať, že FED bude predsa len omnoho dlhšie podporovať ekonomiku nízkymi úrokovými mierami; resp. na to sa trhy spoliehajú. Tak ako sme písali minulý týždeň, vojny a konflikty spôsobujú len krátkodobú eufóriu na drahých kovoch a v historickom kontexte by sa mali ceny opätovne konsolidovať na úrovne pred vypuknutím kríz. Samozrejme pokiaľ sa táto krízová situácia nebude výrazne eskalovať. Inými slovami za ostatným posilnením drahých kovov bolo skôr špekulatívne nakupovanie. Dopyt po fyzickom kove z Ázie (India a Čína) stagnuje, a tak z fundamentálneho hľadiska platí, že cenu drahých kovov môže ovplyvniť stále nevyjasnená situácia v Číne v spojitosti so údajnou spreneverou kolaterálu v niektorých čínskych prístavoch. Avšak pri rýchlosti vyšetrovania čínskych orgánov môžeme v najbližšom období skôr očakávať stagnáciu trhu alebo jeho korekciu.
Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:
Zdroj: upner.com, kitco.com
Nemecké zlato neexistuje
Vo všeobecnosti si toto môžu vysvetliť niektorí ľudia z informácie, ktorá prebehla niektorými médiami, že nemecká Bundesbanka sa vzdala toho, aby doviezla nemecké zlato z USA. To sa malo stať potom, ako sa minulý rok podarilo banke získať z FEDu len 5 ton zlata, čo si mnohí vysvetľujú, ako dôkaz toho, že nemecké zlato FED už dávno predal, založil alebo spreneveril. Nie tak rýchlo. Podľa samotných signatárov petície za dovezenie nemeckého zlata späť do Nemecka, sa BUBA k ničomu takémuto zatiaľ oficiálne nevyjadrila a stále platí jej plán dovezenia zlata do krajiny do konca roku 2020. Druhá vec s tým spojená je pravdepodobnejšia. BUBA sa neponáhľa s dovozom zlata, pretože je vysoko pravdepodobné, že je rovnako činná, ako aj iné centrálne banky, v obchodoch so zlatom, ktoré sa používa veľa krát ako kolaterál pri realizácií obchodov. A New York je na toto obchodovanie ideálnou destináciou. Otázkou toho, či má FED nemecké zlato alebo zlato iných krajín vo svojich sejfoch, sa podľa môjho názoru moc neoplatí zaoberať. Zlato tam s vysokou pravdepodobnosťou je. Otázka, ktorá je však na mieste je, či tieto centrálne banky využívajú svoje zlato na ovplyvňovanie jeho ceny a držaní dôvery v nekryté meny. A tu by určite prospelo, ak by centrálne banky boli v rámci svojho účtovníctva omnoho viac transparentné, aby verejnosť videla, čo s národným zlatom robia.
Trh s drahými kovmi je špecifický jednou vecou. Drahé kovy sa využívajú/li aj ako peniaze. To spôsobuje, že tieto komodity nie sú len spotrebovávané v klasickom zmysle komoditného cyklu, ktorá sa vypestuje alebo vyťaží a následne sa minie. Drahé kovy sa skladujú na dlhé obdobie. To platí hlavne pre zlato a striebro, ale výnimkou nie sú ani platina, či paládium. Práve na príklade platiny môže dnes vidieť, prečo klasické trhové sily zatiaľ s cenou tohto kovu výrazne nepohli. A to aj vtedy, keď jeden z najväčších producentov platiny – Juhoafrická republika – zažívala až 5 mesiacov štrajkov a produkcia platiny sa výrazne obmedzila. Podľa niektorých analytikov bude na trhu chýbať tento rok viac ako 800 tis. uncí platiny. Avšak s cenou to výrazne nepohlo. Prečo? Práve kvôli dlhodobému skladovaniu. Jeden z takýchto skladov sa nachádza vo Švajčiarsku a odhaduje sa, že má na sklade viac ako 20 % celkovej zásoby platiny, ktorá sa obchoduje v Londýne a Zürichu. Preto z fundamentálneho hľadiska nemusia mať výkyvy v produkcii drahých kovov výrazný vplyv na ich cenu. A medzitým to vyzerá, že štrajky v Juhoafrickej republike končia a opätovne sa začne produkovať. Cena platiny tak, nemusí nevyhnutne stúpať tak, ako to niektorí analytici predpovedali.
Čína chce urobiť ďalší krôčik k tomu, aby sa Hong Kong spolu so Singapurom stali novými centrami obchodu so zlatom. Začína totižto uvažovať o vlastnom fixingu ceny žltého kovu, vzhľadom na nejasnú situáciu s londýnskym fixom. Zároveň má Singapur v pláne uviesť na trh nové obchodné kontrakty, ktoré budú založené 25 kilovými tehlami zlata a zároveň plánuje v Singapure otvoriť svoju prvú rafinérsku pobočku spoločnosť Metalur, ako prvá na tomto trhu.
Zlepšenie v nedohľadne
Zlepšenie je v nedohľadne. Aspoň tak sa vyjadril Mario Draghi pred nedávnom o ponechaní úrokových mier na historických, dokonca negatívnych minimách. Údajne minimálne ešte dva a pol roka. Zároveň však ubezpečil, že hneď ako bude všetko v poriadku sa sadzby dvihnú. Ale kto si bude pamätať jeho slová po dva a pol roku? Nikto. Každopádne o zvýšení sadzieb v prípade toho, že sa všetko zlepší sa hovorilo už viac krát a aj tento krát mu trhy veria. Veď od čoho iného by tu bola ECB, keby nezachraňovala zadlžené štáty, ktoré sa vďaka jej sadzbám môžu naďalej zadlžovať bez potrebných reforiem.
Z negatívnych úrokových mier ECB si chce vziať inšpiráciu opätovne španielska vláda, ktorá už v roku 2013 uvažovala o zavedení dane z bankových vkladov a podľa lokálnych médií uvažuje o tom opätovne. Daň by sa mala vzťahovať na vklady nad 100 tis. euro a zároveň by nemala byť veľmi vysoká a veľmi blízko nule. Ale takto začínala aj federálna daň z príjmu v USA. Takže politikom by som v tom veľmi neveril.
Nemeckí daniari zas zabavili kontajner, ktorý obsahoval údaje o vkladoch nemeckých občanov na Kajmanských ostrovoch, kde má sídlo pobočka nemenovanej švajčiarskej banky. Áno, aj toto je dnes bankový sektor, v ktorom čoraz častejšie vysvitá, že bankové tajomstvo nie je už to, čo bývalo. Ideálna príležitosť pre niečo nové, čo len tak niekto nenájde v kontajneri. Trebárs aj pre bitcoiny, resp. skôr pre niektoré alternatívne kryptomeny.
Čínsky príbeh o viac krát založených komoditách sa pomaly vyvíja ďalej. Tento krát sa preľakli aj banky, ktoré komodity v Číne skladovali a voči ktorým poskytovali financie. Ako to už býva, poskytnutých financií a potvrdeniek ku komoditám je viac ako komodít na sklade. Ako sme písali už minulý týždeň vyzerá to, že chýba minimálne 100 tis. ton hliníka. Prípad si nevšíma už len blogosféra, ale i hlavné médiá a viaceré banky, ktorých sa problém týka, odporučili svojim klientom presunúť komodity do bezpečnejších a prísnejšie regulovaných a kontrolovaných vôd na London Metal Exchange. Aby nebolo toho mála dokonca sa tento týždeň objavila i správa o tom, že financie boli poskytované aj voči zlatu. Všetko by bolo v poriadku, keby bolo zlato pravé a nie falšované. Čínski audítori odhalili, že sa poskytli firmám financie voči falšovanému zlatu v hodnote cca. 15 mld. USD, pričom podvodníci zarobili na týchto transakciách slušných 900 mil. USD. S týmito prípadmi falšovania kolaterálu existuje už aj prvá obeť. Nie. Nikto nebol z finančného sektora zatknutý. Jediné čo sa udalo bol výskok riaditeľa štátnej firmy Tongling Nonferrous Metals Group, ktorá sa zaoberá primárne obchodovaním medi. Bohužiaľ nevyskočil od radosti, ale pre istotu z okna.