V pondelok nebol veľmi zásadný a dokonca bola čiastočne burza zavretá vzhľadom na sviatok v USA. V nasledujúce dva dni šli kovy aj vyššie a aj prepadli, nakoniec sa však dostali sa späť k hranici 1310 USD pri zlate a 21,5 USD pri striebre. Štvrtkové obchodovanie bolo však opätovne pozitívne a kovy zmazali časť svojich strát z predchádzajúcich dní. V piatok zlato i striebro rovnako posilnili.
Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1326,1 USD, čo bolo o 7 USD viac ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela na 21,845 USD, čo bolo o 0,34 USD viac ako minulý týždeň. Pomer ceny zlata a striebra je na úrovni 60,7 a zmena bola opäť priaznivejšia pre striebro. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) je na úrovni 245,62. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 102,88 USD. Údaje z COMEXu ukazujú opätovné navýšenie stávok na pokles ceny pri striebre a zvýšenie počtu stávok na pokles ceny na zlate.
Za pohybmi cien boli opätovne primárne dáta z USA a zverejnené poznámky zo zasadania monetárnej komisie FEDu, kde sa písalo o zvažovaní zníženia nákupov dlhopisov vo výške 10 mld. USD počas každého stretnutia komisie, či že FED zmení svoje tzv. „monetárne smerovanie“ pokiaľ nezamestnanosť dosiahne stanovený limit 6,5 %. Ak sa však skombinujú poznámky s vystúpením prezidentky FEDu minulý týždeň, vyzerá to, že nízke úrokové sadzby ostanú nezmenené v prípade nedosiahnutia 2 % inflačného cieľa.
Niektoré veľké banky tvrdia, že za ostatným rastom cien zlata je len špekulácia a ostávajú naladené skôr negatívne na vývoj ceny zlata, keď ich stanovené hranice sú okolo 1050 USD za uncu. V súčasnosti však nie je vhodné brať príliš na zreteľ žiadnu predikciu ceny. Pokojne sa dá proti tomuto názoru argumentovať negatívnou GOFO úrokovou mierou, ktorá i tento týždeň ostala negatívne, pričom sme naozaj ďaleko od hraníc 1250 USD. Inými slovami to vyzerá, že Čína má záujem o fyzické zlato aj pri týchto cenových úrovniach, čo by mohlo cenu udržať nad 1300 USD. Každopádne sa začína hovoriť o prasknutí úverovej bubliny v Číne a viacero ázijských investorov sa môže utiahnuť k zlatu, práve z dôvodu neistoty, ktorá v Číne panuje. To, čoho by sa investor do drahých kovov mal skôr obávať, je vývoj na trhu so striebrom, kde stále hrozí prepad ceny zo súčasných úrovní hlboko pod 20 USD. A v prípade neistoty na čínskom trhu je tento scenár pravdepodobný. Uvidíme.
Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:
Zdroj: upner.com, kitco.com
WGC o zlate
Minulý týždeň zverejnila svoju výročnú správu World Gold Council (WGC). Za hlavné „headliny“ roku 2013 považujú jej analytici nasledovné zistenia. Dopyt po zlate klesol celkovo na 3 756,1 ton v roku 2013, oproti 4415,8 tonám v roku 2012, čo predstavovalo 15 % pokles. V roku 2013 investori predali také množstvo zlata zo zlatých ETF, koľko kumulovanie kúpili za predchádzajúce tri roky. Dopyt po zlatých šperkoch vzrástol v poslednom štvrťroku 2013 o 5,8 % na 553,8 tony a celkovo sa pohyboval na úrovni 2209,5 tony. Dopyt po investičných tehlách v treťom štvrťroku klesol o 5,5% a celkovo sa v ročnom vyjadrení pohyboval na úrovni 1654,1 tony. Aj keď centrálne banky nakupovali o 32 % menej zlata ako v roku 2012, stále boli významným prispievateľom dopytu po zlate, keď nakúpili kumulovane 369 ton zlata, čo znamená, že už 12 po sebe idúcich štvrťrokov boli čistými nákupcami. V týchto číslach sa samozrejme nenachádza údaj od Čínskej centrálnej banky, ktorý bude ukrytý niekde v dátach o dovoze a ťažbe zlata v Číne.
WGC sa inak výrazne líši od iných odhadov toho, koľko doviezla zlata do krajiny Čína. WGC odhaduje omnoho nižší podiel dovozu a to vo výške 1065,8 ton (32% nárast). Minulý týždeň sme pritom písali o 1158 tonách, čo boli čísla zverejnené v médiách. Výšku ťažby však uvádza rovnakú na úrovni 428 ton a rovnako nie je isté, koľko zlata doviezla Čína cez Šanghaj. Čínsky dopyt po zlate zároveň neutícha. Je to zrejmé i z nedávnych správ od Chinese Gold & Silver Exchange Society, ktorá zverejnila zámer otvoriť v krajine platformu na obchodovanie fyzického zlata (1500 ton), počas roku 2014, čím chce reagovať na zvýšený dopyt po žltom kove v krajine.
Podľa WGC bola celková globálna produkcia zlata v roku 2013 na úrovni 3018,6 ton, pričom recyklované zlato (napr. roztavené šperky) dopĺňalo ponuku vo výške 1371,4 ton. Výška dovozu zlata do Indie ostala v roku 2013 stále na vysokej úrovni, i keď už nie je top krajinou, vzhľadom na uvalené sankcie na dovoz zlata. India mala podľa údajov doviesť 975 ton zlata. Najväčším problémom dovozu zlata do Indie ani nie je výška uvaleného cla, ale tzv. podmienka 80/20, ktorá znamená, že ak licencované agentúry dovezú zlato do krajiny, musia sa zaviazať 20 % zlata rovnako vyviesť – napr. v podobe šperkov. Táto podmienka zároveň ostáva zachovaná, aj keď sa v ostatnej dobe objavovali hlasy z politických i profesijných kruhov, o jej zrušení, resp. zmiernení.
Čína môže zažiť kolaps
Taliansko a Španielsko sú dva hlavné potenciálne ohniská znovu oživenia krízy v eurozóne. Talianov síce čaká zostavenie novej vlády s mladým ambicióznym premiérom, ktorý už ohlásil viaceré reformy. Avšak Taliansko sa zmieta vo veľkých problémoch, či už so svojim dlhom alebo naplnením verejnej kasy. Jednou z možností, ako chce verejnú kasu naplniť je 20 % zdanenie každej sumy, ktorú dostane každý Talian zo zahraničia. Zdanenie by malo byť automatické a až keď občan vysvetlí pôvod sumy, ktorý môže byť napr. vrátenie pôžičky, budú finančné prostriedky uvoľnené. Každopádne výsledok bude len to, že si akýkoľvek Talian, ktorý by mal dostať takéto finančné prostriedky, radšej otvorí bankový účet v inej krajine.
Na slová o tom, ako sa Španielsko dostalo z najťažšieho von sme už zvyknutí a nie je to nič nové. Veď krajina má predsa najnižšie úrokové sadzby na vládne dlhopisy za ostatné obdobie. Jediné čo nesedí, je rekordná miera nezamestnanosti, nezamestnanosť mladých, rekordný počet samovrážd a nesplácané pôžičky v krajine dosiahli nový rekord vo výške 13,6 %.
Žeby na tom ozdravení niečo nesedelo?
Po Eurovoľbách nás v Európskom parlamente asi čaká veľká koalícia medzi ľavičiarmi a tzv. pravičiarmi (tiež vlastne ľavičiarmi). Vyplýva to z predbežných prieskumom. Socialistické strany by si mali v euro voľbách polepšiť a naopak centristické strany stratiť. Avšak žiadna z nich pravdepodobne nezíska väčšinu v parlamente – preto veľká koalícia. Zaujímavosťou prieskumu bolo, že grécka neofašistická strana SYRIZA získa pravdepodobne v parlamente 9 kresiel z 21, ktoré patria Grécku. Avšak konečné výsledky uvidíme až v máji.
Ako sme písali minulý týždeň, Číne môže narobiť veľké problémy potápajúci sa systém tieňového bankovníctva, ktorého veľkosť na celkovom dlhu sa odhaduje na 20 – 30 %. Čínsky predstavitelia zachraňujú čo sa dá. Koncom januára to bol Trust produkt so stratou 0,5 mld. USD a tento týždeň poskytla štátna rozvojová banka 2 mld. pôžičku insolventnej banskej spoločnosti, ktorej dlh by mohol spôsobiť bankrot malého investičného produktu, ktorý vyhlásil technický bankrot 7. Februára (47 mil. USD). Avšak domino je už v pohybe. Ako je vidno z nasledujúceho obrázku, toto sú len médiami spomínané investičné fondy v Číne, ktoré môžu mať problémy:
Zdroj: zerohedge.com
Či budú mať všetky reálne problémy je otázne, faktom však ostáva, že prasknutie úverovej bubliny v Číne sa pomaly dostáva i do pozornosti hlavných médií. Rovnako je otázna záchrana všetkého, čo môže spôsobovať problémy vo finančnom systéme. Každá záchrana má totižto dve strany. Na strane jednej sa síce neohrozí finančný systém, na strane druhej sa však podporuje morálny hazard investorov, ktorí majú pocit, že budú vždy zachránení. Môže sa to dotknúť aj Európy? Nielen sekundárne v prípade prepadu čínskej ekonomiky, ale i priamo. Expozícia európskych bánk voči Číne sa totižto odhaduje na úrovni 329 mld. USD, expozícia USA na úrovni 83 mld. USD a asi najzraniteľnejšia je z tohto hľadiska Austrália, ktorej expozícia voči Číne dosahuje 9 % ich HDP (31 mld. USD) a ktorá za ostatné dva roky vzrástla o 230%.
Neviem, či to niečo znamená, ale čoraz viac sa množia sebe vraždy bankárov a manažérov významných spoločností. Tí lietajú z neba ako spiderman alebo zomrú za nevyjasnených okolností. 26. Januára spáchal sebevraždu bývalý manažér Deutche Bank, 27.1 riaditeľ Tata Motors, 28.1 viceprezident technologického oddelenia Londýnskej pobočky JP Morgan, 29.1 riaditeľ Russell Investments, 3.2 zomrel riaditeľ oddelenia obchodovania akcií JP Morgan a 18.2 zomrel forex obchodník hongkongskej pobočky JP Morgan. Žeby sa niečo dialo, o čom nevieme? Ťažko povedať.
Detroit, ktorý dlhuje 18 mld. USD sa nachádza v kritickej fáze bankrotu. Krízový manažér Kevyn Orr navrhol, aby každý vlastník dlhopisov mesta dostal 22 centov na 1 investovaný dolár a penzijné fondy, ktoré investovali do dlhu mesta by mali dostať 25 centov na každý dolár. Za memento to môžeme považovať hlavne preto, lebo tzv. municipálny systém bondov, bol v USA považovaný za jednu z najbezpečnejších investícií. Aký vplyv to bude mať na celý americký municipálny dlhopisový trh v hodnote 4 biliónov USD sa ešte len uvidí. Avšak Detroit nie je ojedinelým príkladom.