S jednou jedinou výnimkou tam žiadnu federálnu inštitúciu nesprevádza horšia povesť ako Fed. A tou výnimkou je berni úrad (finančný úrad pozn.red). Ľavica obviňuje Fed z toho, že má príliš úzke vzťahy s bankami. Pravica na neho zase útočí kvôli strachu z vysokej inflácie.
Senátor Rand Paul písal minulý mesiac vo Wall Street Journal o tom, že podliehame klamu, keď si myslíme, že by pár expertov vo Washingtone malo stanovovať cenu peňazí. Ale už v roku 1791 viedol Alexander Hamilton spor s Thomasom Jeffersonom o tom, či má byť vytvorená vládna banka. Išlo o súčasť sporu medzi federalistom a antifederalistom a toto rozdelenie v podstate definuje americkú politickú scénu dodnes.
Strach z tyranie
Keď francúzsky politológ Alexis de Tocqueville cestoval po Spojených štátoch, všimol si, že americká centrálna banka vyvoláva v Američanoch "hlboký strach z tyranskej vlády". On sám pritom považoval francúzsku centrálnu banku za prirodzenú súčasť štátu. Tocqueville došiel k záveru, že Američania "sú posadnutí jednou veľkou obavou a tou je strach z centralizácie". Mal pravdu, ale len čiastočne. Američania skutočne neveria veľkej vláde, ale rovnako tak neveria veľkým bankám. A centrálna banka predstavuje kombináciu toho najhoršieho z oboch týchto svetov.
Antipatie, ktoré majú Američania voči federálnej vláde, majú pravdepodobne korene v ich koloniálnej minulosti. Pri bankách ide zase o odraz toho, že Američania sú národom hraničiarov, ktorí všeobecne nedôverujú ľuďom z miest. Predpokladá sa, že ľudia z vidieka a malých miest majú dobré vlastnosti, tie zlé nájdete u ľudí z veľkých miest na východe. Tento postoj sa prelína aj celým dvadsiatym storočím. Theodore Roosevelt hovoril po kolapse trhu v roku 1907 o tom, že "ľudia sa obávajú, že každá banka má v sebe niečo zhnité".
Fed by nikdy nebol tak silný
Po roku 1907 sa objavili požiadavky na väčšiu fragmentáciu bánk, ktoré sa podľa väčšiny v spoločnosti stali príliš mocné. Išlo ale o hrubú chybu, pretože problémom systému bola práve veľká rozdrobenosť bánk a celého systému. Každá banka držala svoje rezervy zlata a dochádzalo k častému nedostatku likvidity a následnej panike. Reformátori ako Paul Warburg a Frank Vanderlip tvrdili, že ak sa majú Spojené štáty stať významnou ekonomickou mocnosťou, musia mať centrálnu banku.
Na verejnosti sa ale kvôli historickým skúsenostiam o takej banke hovoriť nedalo. Keď Woodrow Wilson kandidoval na prezidenta, musel povedať, že je proti návrhu na vytvorenie centrálnej banky aj napriek tomu, že v skutočnosti tento plán podporoval. Po svojom zvolení ale Wilson podpísal tzv. Federal Reserve Act.
Legislatívne schválenie tohto zákona bolo zložité, pretože farmári zo západu sa obávali, že novo vytvorený Fed by obmedzil peňažnú ponuku a oni by nemohli zvyšovať ceny. Bankári sa zase báli, že Fed vytvorí príliš veľa peňazí. Dnes si tieto dve záujmové skupiny prehodili strany. Wall Street v podstate podporuje politiku nízkych sadzieb, ale populisti hovorí o hrozbe vysokej inflácie. Tá však zostáva nízko, dolár je na svetových trhoch stále vysoko cenený a teda sa zdá, že Fed nerobí svoju prácu zle. Ak by ale Fed neexistoval, bolo by dosť zložité ho založiť. Gary Gorton z Yale School of Management sa domnieva, že nový Fed by mal veľmi obmedzené právomoci a jeho nezávislosť by mohla byť len minimálna.
Článok bol zverejnený na webe patria.cz