Pravidelnejší čitatelia mojich príspevkov sú si vedomí toho, že v nich zvyčajne nájdu nejaký ten graf. Dôvod je prostý - často platí ono "povie viac ako tisíc slov" a slúži ako dôkaz, či podpora toho, čo hovorím (teórií si môžeme vymyslieť koľko chceme, ich relevantnosť určujú dáta). Najzaujímavejšie sú potom asi grafy s nejakým prelomovým vývojom, prudkými zlomami v trendoch, plné prekvapivých rozuzlení, či zauzlení. Dnes sa pozrime na úplný opak takýchto "thriller" grafov. Nedeje sa v ňom v podstate vôbec, ale vôbec nič. Ide o podiel dolára, eura a ďalších mien na menových rezervách vo svete:
S pomocou dodatočne vyznačenej hranice na 60% je rýchlo vidieť, že od roku 2009 ju dolár niekoľkokrát "testuje", ale celkovo je jeho podiel na rezervách veľmi stabilný. Ak sa niečo deje, je to určitý pokles váhy eura. Dôvod, prečo tento obrázok prinášam, je v kontexte súčasnej situácie zrejmý. Už toho bolo a bude napísané dosť o tom, že ak by si iná krajina dovolila pri tvorbe svojej fiškálnej taktiky a stratégie to, čo Spojené štáty, tvrdo by za to zaplatila. Sprvu oslabením meny a rastom výnosov vládnych dlhopisov, potom širokou škálou sprievodných javov niekedy zahrňujúcich aj obľúbené sebenaplňuje sa proroctvo "nie je likvidita, nebude ani solvencia". Prečo je svet ďalej dobrovoľným rukojemníkom krajiny s hlbokými sociálno politickými problémami?
Jednoduchá odpoveď znie, že ide o rezíduum minulosti, ku ktorému ale hlavne neexistuje rozumná alternatíva. To, že sa svet otáča okolo dolára, má ale viac rozmerov, než len ten rezervný, prezentovaný v grafe. Je tu totiž aj to, čomu môžeme hovoriť napríklad transakčná dolárová hegemónia. Tú opisuje pekne tvorca dnešných grafov Commerzbank na čilskom výrobcovi vína.
Redakcia Patria Online ďalej odporúča:
MMF varuje pred stavom rakúskych bánk |
Zjednodušene povedané ide o nasledujúce: Čiľan predáva svoju produkciu po celom svete a v princípe má dve možnosti: Buď inkasovať tržby v mnohých rôznych menách a čeliť tak viacnásobne kurzovému riziku, respektíve nutnosti zaisťovať sa proti pohybu kurzu radu mien. Alebo bude predávať do zahraničia iba v dolároch a jeho kurzové riziko, či nutnosť zaistenia, sa scvrkne na jeden kurz. Dolár týmto spôsobom zefektívňuje medzinárodný obchod a mimochodom ide o jednu z demonštrácií toho, že potrebujeme svojich ekonomických hegemónov a hrdinov. Ale opäť - v princípe to môže robiť akákoľvek iná mena. Musí mať za sebou "len" hlboký trh, obrovskú ekonomiku, trh a hlavne históriu.
Pri úvahách o dolárových okovách sveta sa pozrime ešte na druhý obrázok, ktorý dolárové "privilégium" Spojených štátov opisuje kreatívnym spôsobom. Je v ňom výnos Američanmi držaných zahraničných cenných papierov (žlto) a zahraničnými subjektmi držaných cenných papierov amerických (sivo). Stĺpce potom ukazujú rozdiel v týchto výnosoch:
Ak som správne pochopil, Commerzbank počíta ony výnosy prostým pomerom celkových príjmov z cenných papierov k ich nominálnej hodnote. Je tu teda nebezpečenstvo porovnávania hrušiek s jablkami - rozdielne durácie, likvidita, atď. Presnejšie povedané, nie je tak jednoduché definovať, z čoho ona 1 - 2% výnosová prémia (o ktorú Američania platia viac než dostávajú) pochádza. Američania napríklad môžu byť lepšími investormi (ich ex post návratnosť sa môže líšiť od návratnosti očakávanej).Ale asi nie. Commerzbank onú prémiu považuje za prehnané privilégium. Dúfajme, že sa nakoniec ukáže, že ním nie je. Teda, že ide o prémiu zaslúženú fundamentom a hlavne nižším rizikom. Aj na silnej reťazi ale stačí, aby bol zlý jeden jediný článok a reťaz praskne. Je dosť dobre možné, že v USA je tým článkom to, čo bolo ešte pred pár rokmi považované skôr za takú zaujímavosť pre médiá - hlboká sociálno politická priepasť.