Júlové zasadnutie americkej centrálnej banky spoločne s niekoľkými priaznivými štatistikami zo zámorského hospodárstva v minulých týždňoch prispeli k debate o možnom začatí normalizačného procesu menovej politiky. Aj preto dnešné zverejnenie zápisu z rokovania menového výboru budilo väčšiu pozornosť, než tomu v minulosti bývalo obvyklé. Toľko očakávaný jastrabí signál, ktorý by skutočne priblížil netrpezlivo očakávané zvýšenie úrokových sadzieb, však aj napriek tomu neprišiel.
Väčšina členov výboru sa totiž podľa zápisu zhodla, že ekonomické podmienky ešte nedosiahli bod potrebný pre zmenu nastavenia menovej politiky (rastu sadzieb), hoci sa tomuto bodu približujú. Inými slovami tak aj naďalej Fed chce starostlivo vyhodnocovať prichádzajúce dáta z amerického hospodárstva a na ich základe posudzovať vhodný termín pre obrat v nastavení menovej politiky.
Klesá miera participácie
Zo zápisu potom v onej zásadnej otázke vývoja kľúčových ekonomických premenných nájdeme zmiešané hodnotenie. Situácia na trhu práce sa podľa menového výboru naďalej zlepšuje. Miera nezamestnanosti sa nachádza na najnižšej úrovni tohto roka (5,3 percent), a klesá taktiež počet čiastočných úväzkov. Avšak nie veľmi pozitívne možno vnímať klesajúci mieru participácie (počet ľudí zapojených na trhu práce) a predovšetkým naďalej nepresvedčivý rast miezd. S ním súvisia hneď dve významné súvislosti:
1. Pomalšie tempo rastu miezd vzbudzuje otázky ohľadom hladiny, na ktorej sa nachádza prirodzená miera nezamestnanosti. Spravidla by k akcelerácii rastu miezd malo dochádzať pri uzatváraní medzery výstupu a s ním spojeným pohybom nezamestnanosti pod prirodzenú úroveň. K takémuto vývoju však stále nedochádza a ako ukázal zverejnený zápis, medzi členmi nepanuje zhoda v otázke termínu, kedy k potrebnej akcelerácii rastu miezd dôjde.
Vyústením je potom prekreslenie pôvodných projekcií a posun úrovne prirodzenej miery nezamestnanosti nižšie. S tým potom súvisí tiež očakávaný vývoj potenciálneho produktu. Ten udáva situáciu, keď dochádza k plnému využitiu kapacít. Inými slovami ide o akúsi hornú hranicu udržateľného rastu.
Vo chvíli, keď reálny rast HDP túto rastovú hranicu predbieha, dochádza k uzatváraniu medzery výstupu a ekonomika mieri k prirodzenej miere nezamestnanosti. Podobný trend Fed očakáva v rokoch 2016 a 2017. V zápise však taktiež zaznelo, že existujúce tempo rastu hospodárstva nezodpovedá skorším projekciám. Niektorí členovia sa dokonca obávajú, že by zmenu nemusel ponúknuť ani druhý polrok.
2. Nedostatočná akcelerácia miezd dolieha negatívne na dopytovú infláciu. Tá sa tak zatiaľ musí spoliehať na prípadné rozpúšťanie úspor, či efekt bohatstva súvisiaci s rastom cien nehnuteľností.
Rétorika sa mení
Práve inflácia potom naďalej predstavuje oblasť, kde Fed takpovediac tlačí topánka. Inflácia sa nachádza pod vnútorným cieľom, čo je do hlavnej miery dané poklesom energetických cien a ďalším znížením cien importov. Znovuobnovený pokles cien ropy potom Fed prinútil k zníženiu projekcie pre vývoj inflácie v krátkodobejšom horizonte.
Vo výsledku sa tak má, v nasledujúcich dvoch rokoch, rast cien pohybovať pod cieľom a následne by malo dochádzať k približovaniu reálneho vývoja k vytýčenej méte. Väčšina členov potom podľa zápisu počíta, že sa protiinflačné tlaky spojené s nižšími cenami ropy a silnejším dolárom ukážu ako prechodné. V tomto smere však môžeme hovoriť o väčšej opatrnosti v rétorike. Nákladová "deflácia" by však postupne mala odznieť.
Inflácia ako faktor proti?
V otázke inflácie sa ešte na chvíľu vráťme k strane dopytu. Už sme spomenuli, že opatrný rast miezd nemožno považovať za dramaticky pozitívny faktor pre cenový rast a je nutné spoliehať sa na iné podporné vplyvy. Ani u nich však Fed neregistruje úplne potrebný vývoj. Niektorí členovia dokonca vyjadrili sklamanie nad pomalým zvýšením spotrebiteľských výdavkov. Avšak aj naďalej platí, že by postupné rozpúšťanie úspor plynúcich z nižších cien ropy / benzínu a vyššej zamestnanosť v tomto smere mali priniesť potrebnú podporu.
Na záver sa ešte chvíľu zastavme pri možných rizikách. Pre hospodárstvo ako celok Fed identifikoval niekoľko oblastí alebo možných vplyvov, na ktoré sa treba zamerať. Jedným z nich je zahraničný obchod, ktorému neprospieva posilňujúci dolár. Menová autorita potom v tejto oblasti uviedla, že by divergencia menových politík naďalej mohla prispievať jeho posilňovaniu, čo by sa negatívne odrazilo v hodnote čistého exportu.
Negatívne by sa jeho posilnenie taktiež odrazilo v už tak stlačených cenách komodít, ktoré by potom mohli skomplikovať posun inflácie k vytýčenému cieľu. Nižšie komoditné ceny potom Fed nútia k obozretnosti aj z dôvodu možného útlmu investičnej aktivity naviazaných firiem v energetickom sektore. Zasadnutie zameralo svoju pozornosť aj na Čínu. K prudkému prepadu akciového trhu menový výbor iba uviedol, že jeho vplyv na aktíva mimo Čínu bol limitovaný.
Rovnako tak (upozornil však, že pri stretnutí netušil nič o blížiacej sa devalvácii juanu) označil za limitované riziká spojené so situáciou tamojšie ekonomiky pre americké korporácie. Niektorí členovia však vyjadrili obavy z možného spomalenia rastu čínskeho hospodárstva.
Celkovo sa tak zápis neniesol v onom očakávaný prílišne v jastrabom duchu. Pravdepodobnosť septembrového termínu zvýšenie sadzieb sa tak znížila, hoci túto možnosť nikto nevylúčil. Dolár na zápis reaguje rastom, výnosy amerických štátnych dlhopisov naopak zamierili pomerne prudko nižšie. Akciové trhy strácajú.
Komentár bol zverejnený na webe patria.cz