Búrlivá diskusia o interrupciách medzi KDH a ANO nezostáva len v politických kruhoch, prenáša sa aj medzi pospolitý ľud. Náhodní okoloidúci sa na námestiach so signatármi podpisových akcií proti potratom hádajú o morálnosti návrhu ANO preniesť znenie vyhlášky o predĺžení obdobia na umelé prerušenie tehotenstva zo zdravotných dôvodov do interrupčného zákona.
V oboch táboroch ide o to, kto bude mať pravdu, a v prípade politikov aj o to, kto sa čo najlepšie zviditeľní pred voličmi. Chýba tu však názor žien, ktoré už na interrupcii boli. Málokto sa ich pýta, ako sa cítia, čo prežívajú, či ich trápi, že si dobrovoľne nechali vziať dieťa a predovšetkým, či by urobili inak, keby mali možnosť vrátiť všetko späť a znovu sa rozhodnúť.
Nemecká speváčka Wencke Myrhova v časopise Bunte povedala: "Dala som si urobiť potrat. Ľutujem to. Zaplatila by som veľa, keby som to mohla odvolať. Prežila som strašné časy." Umelé prerušenie tehotenstva má svoje psychosomatické dôsledky. Žena trpí nielen fyzicky, ale aj duševne. Mnohí ľudia, medzi nimi aj niektorí lekári, si to, žiaľ, ani neuvedomujú a zužujú problém interrupcií na právo ženy slobodne sa rozhodnúť, či si dieťa ponechá alebo nie. Objavujú sa argumenty o finančnej únosnosti detí. Už nepočuť, že dieťa je Boží dar, ktorý je požehnaním do rodiny. Je to vraj zastarané a tí, čo majú taký názor, by sa podľa liberálov mali vrátiť o niekoľko sto rokov dozadu. Tvrdia, že vývoj ide dopredu a dnes už aj v prípade detí treba uvažovať predovšetkým ekonomicky. Homo sapiens vymrel, žije už len homo economicus.
Počet detí by sa však nemal merať veľkosťou aktív rodiny. Matka Tereza, ktorú uznáva celý svet bez rozdielu svetonázoru, v prejave pri preberaní Nobelovej ceny za mier v Oslo v roku 1979 povedala: "Národy, čo uzákonili potraty, sú pre mňa najchudobnejšie krajiny. Boja sa maličkých nenarodených detí."
Pre mnohých je nenarodené dieťa len fétus (zárodok), plod, chuchvalec, chumáč tkanív a buniek, ktorý je ďaleko od toho, aby bol skutočným človekom. Preto by sa vraj interrupcia nemala nikoho akýmkoľvek spôsobom dotýkať. Napriek tomu sa mnohí pracovníci v zdravotníctve presvedčili bežnými alebo klinickými pozorovaniami, že tzv. Post Abortion Syndrom (popotratový syndróm) je aj so svojimi negatívnymi následkami pre ženu niečo veľmi reálne. Vyskytujú sa u nich desivé sny, nechutenstvo alebo pažravosť, porušený životný rytmus, neovládateľný plač, zmeny nálad, záchvaty hnevu. Pridávajú sa aj bolesti hlavy, psychické poruchy ako vyhýbanie sa spoločnosti, depresie, nadmerné užívanie drog a alkoholu. V neposlednom rade sa potratom narušia rozbehnuté hormonálne zmeny v žene, čo môže viesť k väčšej náchylnosti niektorých častí tela ochorieť na rakovinu.
Dôležitou otázkou pri interrupciách je, či ide o právo ženy slobodne sa rozhodnúť, či si dieťa ponechá, alebo ide o právo nenarodeného dieťaťa na život bez výnimiek. Zástancovia názoru o slobodnom práve ženy sa opierajú o 16. článok ústavy. Ten sa však dostáva do rozporu s 15. článkom, podľa ktorého je ľudský život hodný ochrany už pred narodením. Čiže ústava hovorí, že dieťa je živý tvor už pred pôrodom. Zasahuje teda malý človiečik, ktorému už v treťom týždni začína biť srdce, do slobodného rozhodovania matky a porušuje článok 16 ústavy? Má alebo nemá právo na život?
StoryEditor