Spojené štáty, Medzinárodný menový fond a Európska komisia spustili na Nemecko v posledných týždňoch vlnu kritiky kvôli jeho vysokému exportu, ktorý podľa nich poškodzuje krajiny periférie. Kritika ale nepoukázala na oveľa vážnejší problém, ktorý už dlhšie ťaží Nemecko. Kým pozornosť sa upiera na silný vývoz, ktorý v skutočnosti pomohol oživeniu eurozóny po kríze v rokoch 2008 až 2009, v krajine sa prehliadajú rastúce štrukturálne nedostatky.
Jedným z týchto nedostatkov je znižujúci sa podiel investícií v pomere k HDP, ktorý je v Nemecku jeden z najnižších spomedzi rozvinutých krajín. V súčasnosti investície (predovšetkým súkromné) tvoria len 17% HDP Nemecka. Podľa štúdie ekonomického inštitútu DIW Berlin miera investícií v krajine klesá už dlhšiu dobu. Ich odhady ukazujú, že tzv. investičná medzera (rozdiel medzi investíciami v eurozóne a v Nemecku v pomere k HDP) od roku 1999 rástla v priemere 3 % ročne, čo v absolútnych číslach predstavuje sumu v rozmedzí 75 až 80 miliárd eur. Znamená to, že podniky by mali na domácom trhu investovať viac, alebo ide len o prirodzenú reakciu investorov na podnikateľské prostredie v Nemecku?
Ak sa pozrieme na makroekonomické ukazovatele, miera úspor v Nemecku sa radí medzi jedny z najvyšších v rámci medzinárodných štandardov. V rokoch 1999 až 2003 predstavovala miera úspor viac ako 20% HDP, pričom vrchol dosiahla v 2007 na úrovni 27% a v minulom roku poklesla na 24%. Veľká časť týchto úspor ale skončila v zahraničí. Medzi rokmi 2006 až 2012 nemecké spoločnosti v zahraničí preinvestovali približne 600 miliárd eur. Otázkou teda zostáva, prečo sa investície presúvajú mimo Nemecka a nezostávajú na domácom trhu.
Najkonkurencieschopnejšie spoločnosti investujú čoraz viac v zahraničí, nakoľko domáci trh už nie je pre nich dostatočne atraktívny. Tento krok je logický najmä pre firmy, ktoré sa snažia o rozloženie rizika a chcú získať prístup, resp. zákazníkov aj na zahraničných trhoch. Podľa posledného prieskumu Cologne Institute for Economic Research až dve tretiny nemeckých spoločností neplánujú doma zvyšovať investície aj napriek pozitívnym vyhliadkam na rok 2014. Konanie firiem naznačuje, že Nemecko a jeho podnikateľské prostredie nie je až také atraktívne, ako by sa mohlo zdať. Politika neefektívnych dotácií, povinných investícií spojených s prechodom na využívanie obnoviteľných prírodných zdrojov a ďalšie regulácie hádžu podnikom pod nohy čoraz viac polien. Aj napriek kritike exportu sa Nemecko stále považuje za ťahúňa eurozóny. No ak bude aj naďalej odrádzať podniky od investovania na domácej pôde, v budúcnosti môžu s vysokým rastom rozlúčiť.