Snaha ministra financií Ivana Mikloša preniesť časť zodpovednosti za budúcoročný rozpočet na plecia kolegov je pochopiteľná, ale nereálna. Všetkým ministrom odkázal, že ak budú chcieť pridať k tomu, čo dostali nadelené, musia zároveň povedať, odkiaľ na to vziať. Deficit nepustí. Ak nič lepšie nevymyslia, môžu si vybrať zo zoznamu skoro tridsiatich opatrení, ktoré pribalil k návrhu východísk rozpočtu. Medzi šetriacimi opatreniami sú aj také, s ktorými sa už ráta v rozpočte alebo ich už ministri presadzujú na ďalšie roky – ako napríklad zmrazenie platov či zmena valorizácie dôchodkov. Tam už teda veľa miesta nie je. Jedine, že by si napríklad minister Figeľ vypýtal viac na diaľnice a ako záplatu by iniciatívne navrhol väčšie škrty štátnej prémie v stavebnom sporení, proti čomu však bojoval.
Na výber sú potom ešte príjmové opatrenia – ako vyššie dane na alkohol. Zdraženie piva však už v minulosti zablokovalo KDH a vinárov zase obhajuje Most-Híd. Ak by teda prstom ukázali na tieto návrhy, šli by sami proti sebe.
Viacerí Miklošovi kolegovia tak zámerne vypočuli iba prvú časť jeho výzvy – a chcú pridať milióny eur. Na dôvetok o náhradných zdrojoch odpovedajú jednohlasne: „Obráťte sa na Mikloša.“ Medzi riadkami: „My zaňho špinavú robotu robiť nebudeme. Nech on povie, ktoré dane zvýšime, keďže deficit nepustí.“
Miklošovi však predsa len ostáva ešte jedna možnosť. Pustí kolegom milióny, k úsporám ich nedonúti, dane nezvýši a na budúci rok bude z vysokého deficitu obviňovať krízu, ktorá príde znenazdajky.