Už je tomu rok, čo Európa vedie "donkichotský" boj s dlhovou krízou a za záchranu spoločnej meny. A ako by sa za ten rok takmer nič nezmenilo, teda okrem miliárd, ktoré Európa pumpuje do ekonomík okrajových krajín.
Len osoby a obsadenie sa trochu posunulo. Grécko v hlavnej úlohe bolo vystriedané najprv Írskom a teraz Portugalskom. To teraz zrejme tiež čaká finančnú pomoc od ostatných štátov eurozóny. Aj keď jej Portugalci rovnako ako nedávno Íri vlastne ani nechcú, európski lídri sú rozhodnutí mu jej "vopchať" za každú cenu.
Nejde totiž o Portugalsko, ale o banky veľkých krajín a ECB, ktoré majú mraky dlhopisov problémových krajín a nehodlajú dopustiť pád ich hodnoty. Pumpovať peniaze, to by Európe šlo. Ale, bohužiaľ, to je jediná vlastnosť, v ktorej vyniká.
Tlak na rozpočtové škrty pomaly odznieva, spoločná fiškálna politika, ktorá snáď mohla dať fungovanie európskej ekonomiky jasný poriadok, nakoniec skončila ako súbor všeobecných odporúčaní typu vykonajte dôchodkové reformy a zvýšte dane. Ako hovorí spoluzakladateľ eura Otmar Issing: "Bojím sa, aby Európa nepremrhala jedinečnú šancu, ktorú v kríze dostala." Ďaleko k tomu nemá.
Podľa mnohých má európsky problém len dve riešenia, buď sa Európa tesnejšie spojí, alebo rozpadne. Na to prvé to zatiaľ rozhodne nevyzerá. A koho ešte diváci uvidia v hlavnej úlohe. Španielsko, Taliansko? Osobne by som stavil na comeback Grécka.