Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) by do roku 2050 malo ľudstvo do energetiky a energetických technológií investovať až 254 biliónov USD. Táto suma by mala byť preinvestovaná bez významnejšieho úsilia o zníženie CO2 alebo o zvýšenie energetickej efektívnosti. V prípade, ak sa budeme snažiť znížiť emisie skleníkových plynov tak, aby sme udržali globálne otepľovanie o akceptovateľnú úroveň 2 - 4 °C, preinvestujeme navyše skoro 50 biliónov USD. Ekologizácia sa už začala a snahy vyspelých krajín o znižovanie skleníkových plynov sú čoraz evidentnejšie.
Kľúčovými technológiami v klasickej energetike by sa podľa IEA mali stať obnoviteľné zdroje energie. Do roku 2050 by malo celkovo až 46 % energie pochádzať práve z obnoviteľných zdrojov. K celkovej ekologizácii energetiky by mala prispieť aj jadrová energetika, ktorá je prakticky bezuhlíková. K znižovaniu vypúšťania skleníkových plynov prispejú aj tzv. CCS technológie, umožňujúce zachytávanie a uskladňovanie problematického CO2. Predpokladá sa, že v prípade vysokého stupňa ekologizácie energetiky dôjde k predčasnému uzavretiu asi tretiny uhoľných elektrární, pretože nie sú vhodné na použitie CCS technológií. Predpokladané prídavné investície do "klasickej energetiky“ sú až 3,6 biliónov USD nad rámec spomenutých 254 biliónov USD.
Sumárne najviac zdrojov by malo smerovať do sektora dopravy ako významného znečisťovateľa životného prostredia. Očakávané investície nad rámec základného trendu by mali byť až 33 biliónov USD. Predpokladom rozvoja automobilizmu je zavedenie nových technológií, ako sú napr. elektromobily, vodíkové technológie alebo palivové články. V roku 2050 by mala byť na cestách skoro miliarda takýchto ekologických vozidiel.
Do stavebníctva by sa podľa IEA malo investovať okolo 7,4 bilióna USD nad rámec základnej projekcie. V stavebníctve by mali byť "in“ technológie prispievajúce k premene stavieb na nízko energetické stavby, solárne vykurovanie, tepelné čerpadlá, vysokoefektívne spotrebiče a osvetlenie, ale aj "zero“ energetické budovy.
Investície v priemysle by mali byť až 2,5 bilióna USD nad rámec základného scenára. Okrem zvyšovania energetickej efektívnosti by investície mali tiecť do CCS technológií, ktoré by mali prispieť k zlepšeniu súčasného statusu priemyslu, ktorý je priamo alebo nepriamo zodpovedný za viac ako tretinu spotreby globálnej energie a CO2 emisií. Zvyšovanie energetickej efektívnosti má potenciál ušetrenia až 1544 Mtoe energie do roku 2020.
Diskusie o potrebe znižovania skleníkových plynov sa v súčasnosti stávajú skoro dennou realitou. Realitou sa však už stávajú aj konkrétne kroky. Napr. American Recovery and Reinvestment Act, ktorý presadil americký prezident Obama, počíta s významnými investíciami do programov orientovaných na energetické technológie vo výške okolo 80 miliárd USD. Aj iné krajiny realizujú konkrétne opatrenia na dosiahnutie ekologicko-ekonomických cieľov. Obnoviteľné zdroje energie spolu s ekologizáciou dopravy sú v súčasnosti pravdepodobne najviditeľnejšie oblasti rozvoja ekologických technológií.
Je teda zrejmé, že sektor energetiky a energetických technológií môže prispieť nielen k znižovaniu skleníkových plynov, ale môže sa stať aj stimulom rozvoja stagnujúcej svetovej ekonomiky. Otázkou je nastavenie vhodného prístupu k týmto trendom na Slovensku, ktoré by malo vytvoriť mechanizmy na profitovanie z týchto celosvetových trendov.