Sme jednoducho mystickí
Nakoniec sa tak uvoľňuje priestor na ďalšie témy: napríklad euro a ekonomické vyhliadky Európy. Je teraz skoro úplne jedno, či bude kríza mať priebeh W, V, U alebo L. Čo ekonóm, to iný názor.
Na otázku, či sme optimistickí alebo pesimistickí, by sme ako ekonómovia mali zodpovedne priznať, že nie sme ani opti-, ani pesi-, ale sme jednoducho mystickí. Na tom nie je nič zlé, konečne hľadíme tvárou v tvár mystickému trhu a získavame rešpekt pred ekonomikou, po všetkých tých rokoch, čo sme si mysleli, že ju máme skrotenú.
Kríza nebola skúšobným kameňom
Po Lisabone zostáva Čechom už len posledný naozaj veľký integračný krok: totiž euro. Veľa sa teraz diskutuje o tom, či by nám kríza bola milšie s eurom alebo bez neho. Som úprimne zvedavý, aké modely sa na "objektívne hodnotenie" používajú.
Väčšinou to totiž vyzerá nasledovne: priaznivcom eura (vrátane mňa) priebeh krízy potvrdil ich pozitívny názor na euro, odporcom naopak.
Dôležitá je teda jedna vec: kríza nebola skúšobným kameňom, ktorý by priklonil váhy k nejakému jednoznačnému výsledku. Ale niekoľkých zmien si možno predsa len všimnúť.
Na strane eura
Po prvé, euro obstálo v skúške ohňom. Mnohí pritom veštili, že podobná situácia (a nikto takto prudkú finančnú krízu nečakal!) povedie k rozpadu eurozóny. Nestalo sa.
Po druhé, keby Maďarsko, Island alebo Pobaltie euro mali, vyhla by sa im menová súčasť krízy. Nevyhla by sa im v žiadnom prípade kríza samotná, ale mali by o jeden (veľký) problém menej.
Po tretie, eurozóna, a to po dlhej dobe, rastie po kríze rýchlejšie ako "neeurová" časť únie.
Po štvrté, Slovensko, náš makro-lakmusový papierik, euro vôbec nezničilo. A to euro prijímali za až nevýhodne silného kurzu a tesne pred presiaknutím recesie, teda v dobe nanajvýš krízovej. Napriek tomu sa žiadna tragédia na Slovensku nekoná. Eurostat očakáva jeho pokles za rok 2009 o percentuálny bod horšie ako v Česku. Česi majú stratiť 4,8% HDP, Slováci 5,8%, teda nič, z čoho by sa dalo čokoľvek dramatické vyvodzovať.
A nielen to: kde je tá šialene vysoká inflácia, ktorú malo euro privolať? Ešte v júli sme mali priemernú dvanásťmesačnú infláciu vyššiu v Čechách. Od prijatia eura malo Slovensko tri mesiace nižšiu medzimesačnú infláciu ako Česko, nasledujúce tri mesiace rovnakú, a posledné tri merané mesiace sú v menšej deflácii ako Česi. Takže tak.
Ozvenou sa vracia strach
Česká mena výrazne neutrpela, ale spomeňme si, ako sme mali namále, keď lietali poplašné správy o našom regióne a my sme schytávali nespravodlivú a panickú reakciu trhu. Vtedy v nás bola malá dušička. Naša mena dnes oslabila v priebehu mesiaca o korunu voči euru a ozvenou sa nám vracia strach z nevypočitateľného správania koruny pred krízou.
Predtým, ako sa kríza prehupla k nám, koruna posilňovala (v lete 2008 bolo euro za 23 korún), potom začala prudko oslabovať (v zime 2009 sme za euro platili bez päťdesiat halierov tridsať korún). To je skok o šesť a pol koruny, teda takmer o tretinu, a to v priebehu siedmich mesiacov.
Zavalení zbytočnosťami
Teraz nás čaká minimálne päť rokov diskusií o tom, kde bude koruna za mesiac, za pol roka, a horúčkovité premýšľanie podnikateľov, či dobre zabezpečili svoje obchody a prečo "nepredali pred týždňom".
Na Slovensku majú tieto debaty za sebou, stránky novín sa nemusia plniť zbytočnosťami a môžu sa venovať ďalším témam. Majú za sebou diskusie o tom, či euro áno alebo nie, či dvíhať alebo znižovať sadzby atď. Podobne ako my máme za sebou palcové titulky o Lisabone. Akurát máme niekoľkoročné oneskorenie.
Tomáš Sedláček hlavný makroekonomický stratég ČSOB |