Zmenu vlády na Slovensku možno považovať za zásadnú vec, no ani tak dôležitá udalosť pre chod krajiny nezmení kontinuitu dohôd uzavretých na európskej úrovni. Argumenty našich politických elít o nevýhodnosti tohto mechanizmu možno preto považovať len za divadielko určené voličom na domácej scéne.
V čase, kedy sa ministri financií dohadovali na podmienkach stabilizačného mechanizmu, starému kontinentu doslova horelo pod zadkom. Krajiny južnej Európy ako Grécko, Španielsko a Portugalsko mali od ratingových agentúr čerstvo znížený rating. V prípade Grécka padlo ratingové hodnotenie dokonca do špekulatívneho pásma a krajina by sama, bez pomoci iných, zrejme nebola schopná vyplatiť majiteľov vlastných dlhopisov splatných v polovici mája. Deficity verejných financií v Európe podľa vtedy čerstvej správy Eurostatu rástli do astronomických výšok a to isté platilo pre verejné dlhy. Hodnota eura každým dňom klesala na nové a nové minimá, čo politikov prirodzene katapultovalo do role záchrancov systému. Veď čo iné ako pokus vytvoriť fatamorgánu hrádze ohromujúcich rozmerov by mohlo zastaviť tsunami na finančných trhoch? Navyše túto hru úspešne odskúšali v USA keď poskytli bankách záchranný balík na tú dobu nepredstaviteľných rozmerov 700 miliárd USD.
Rozhodnutie vytvoriť fond na pomoc krízou zmietaným krajinám eurozóny za finančnej asistencie Medzinárodného menového fondu preto bolo prirodzeným pokusom o záchranu. Výška celkového prísľubu dosiahla rekordných 750 miliárd EUR, teda ešte viac ako sľúbili v USA bankám. V prvej fáze preto bolo potrebné vlnu zastaviť, v druhej bude dôležité investorom ukázať, že krv ekonomiky ešte nestuhla, že prúdi. Preto bolo pre eurozónu dobré, že refinančný repotender (mechanizmus pôžičiek medzi centrálnu bankou a komerčnými bankami) ECB v úvode júla dopadol až neočakávane priaznivo. Banky požičané eurá spred roka vrátili a opätovne si požičali len tretinu. Navyše - na zvýšenie kredibility ECB rozhodla o tom, že vybrané banky v Európe podrobí záťažovej skúške.
Záťažové (stress) testy sú štandardnou metódou riadenia rizika, pri ktorej sú na bilančných ukazovateľoch a ukazovateľoch rentability bánk simulované rôzne scenáre vývoja úrokových sadzieb, kreditnej prirážky či makroekonomických ukazovateľov. Cieľom je testovať zdravie najväčších a najdôležitejších bánk v bankovej sústave Európy a podporiť tak dôveru investorov vo finančný systém. Práve výsledky týchto záťažových testov považujem za najdôležitejšiu informáciu, ktorá môže dopomôcť k obnoveniu stratenej rovnováhy eura na finančných trhoch.
Navyše sa zdá, že ani americký dolár, ktorý v prvej polovici roka 2010 profitoval z vyhrotenej dlhovej krízy v Európe, nie je „za vodou". Hneď po tom, ako prestali platiť daňové bonusy na kúpu nehnuteľností, sa predaje domov za oceánom výrazne spomalili, trh práce vygeneroval v júni pokles počtu pracovných miest, deficit obchodnej bilancie sa nečakane prehĺbil a náladové indikátory zaznamenali tiež výrazné spomalenie. Nehovoriac o vývoji verejných financií v USA a o výške celkového dlhu. Dvojitý deficit v USA bol hlavnou témou na finančných trhoch viackrát, teraz sa však pozornosť sústreďuje na Európu a problémy USA nechávajú finančné trhy bokom.
Potvrdením je čerstvé zníženie ratingu Portugalska zo strany agentúry Moody's, aj keď s ohľadom na jej oneskorenú reakciu v prípade Grécka možno tento krok považovať za pramálo prekvapivý. Hodnota eura voči americkému doláru v hre nie je, dokonca jeho oslabenie môže Európe len pomôcť k rýchlejšej ekonomickej stabilizácii. „V hre" je dôvera finančných trhov v dôslednosť nápravy a dodržiavanie pravidiel a s tou sa zahrávať neradno (keď Maďari pripustili podobnosť problémov krajiny s Gréckom, poriadne vystrašili investorov a spôsobili prepad kurzu forintu, viac na Kľučky po maďarsky). Záťažový test bánk v eurozóne je preto krok správnym smerom a pravdepodobne neprinesie veľa negatívnych prekvapení. Otázne však je, či stačí testovať len gigantov a či zdrojom budúceho napätia nebudú skôr stredne veľké a malé banky, ktoré majú porovnateľný potenciál strhnúť lavínu.
|