Včera vo vláde odsúhlasený materiál o správe fondov Európskej únie sa síce navonok obišiel bez väčších prejavov nesúhlasu v koalícii napriek tomu, že išlo o peniaze. Prepočítané na kurz koruny a eura ide o nemalú sumu -- bude sa rozdeľovať viac ako 65 miliárd korún. Toľko môže Slovensko čerpať do roku 2006 z fondov EÚ. Sme na to pripravení? Bez väčšieho rozruchu a problémov vláda včera schválila materiál ministerstva financií o rozdelení týchto prostriedkov, o ich správe a riadení. S výnimkou Pála Csákyho nikto rozhodnutie kabinetu nespochybnil. Podľa neho nebolo správne zvýhodniť jeden rezort pred druhým. Reagoval tak na zmenu pomeru prerozdelenia sumy 481,83 mil. eur (cca 19,5 mld. Sk) pridelenej na čerpanie v roku 2004. Pôvodne vo svojom uznesení z minulého roku vláda navrhovala pre poľnohospodárov a regióny rovnako -- po 35 percent. Sumy na jednotlivé roky sú totiž pevne stanovené Komisiou EÚ, ale ich rozdelenie pre jednotlivé fondy je v kompetencii vlády. Po zmenách sa rezortu poľnohospodárstva navrhovalo iba 20 percent, proti čomu podal minister pôdohospodárstva rozpor. Napokon je jeho šéf Zsolt Simon s výsledkom spokojný -- poľnohospodári dostanú 24 percent z uvedenej sumy. Otázkou však je, či aj to dokážu vyčerpať. A to sa netýka len tohto rezortu, ale najmä regiónov. Tam sa presunulo najviac peňazí -- až do výšky 42,6 percenta z celkovej sumy. Najväčšou bolesťou pri čerpaní prostriedkov z EÚ bola totiž doteraz vždy ich príprava a projekty. Spomeňme si na koaličné rozhovory po voľbách o prerozdelení rezortov. Už vtedy mnohí upozorňovali na "politicko-finančný rozmer" obsadzovania niektorých rezortov práve z hľadiska rozhodovania o fondoch EÚ. Za najbohatšie sa považovali práve rezorty pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja, ktoré dostali nominanti SMK. Ako sa ukázalo, obavy boli zbytočné. Na odporúčanie Komisie EÚ sa celý spôsob riadenia a správy štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu zmenil už v lete minulého roku. Jediným takpovediac správcom, administrátorom a platobným orgánom fondov sa stalo ministerstvo financií. Zostáva už len dúfať, že sa predmetom sporu v koalícii kvôli tomu nestane onedlho aj otázka prerozdeľovania peňazí z fondov únie. Pál Csáky včera naznačil, že by z toho mohol byť citlivý politický problém. Bolo by však dobré, keby sa z prerozdeľovania prostriedkov EÚ žiadny politický problém nerobil, a ak, tak nanajvýš problém odbornej prípravy a splnenia podmienok na čerpanie miliónov z pokladnice EÚ. Preto je naozaj zvláštne, akými problémami sa Koaličná rada musí zaoberať. Jednoznačné a demonštratívne jednotné stanovisko NR SR k referendu o vstupe Slovenska do únie dalo dobrý signál do Bruselu a krajinám únie, že SR je za vstup do EÚ. Malou chybou krásy týchto dní však už je, že sa verejnosť nikde nedozvedela, na akej "koaličnej rade" sa napríklad schválil text stanoviska k francúzsko-nemeckým návrhom o budúcej podobe vládnutia v EÚ, ktoré včera predniesol štátny tajomník Ivan Korčok na Konvente Európy. Treba iba dúfať, že sa v najbližších dňoch neobjaví správa o tom, že išlo o sólo krok rezortu zahraničných vecí bez predchádzajúcich konzultácií s koaličnými partnermi.