Sociálni partneri si na piatkovej tripartite padli do noty. Je to prekvapujúce, lebo dlhodobá konfrontácia v súvislosti s vládnym návrhom Zákonníka práce bola pozičná a front sa prakticky nehýbal. Dokonca aj výsledky rokovania na Medzinárodnej organizácii práce v Ženeve vláda a odbory interpretovali úplne rozdielne. Konfederácia odborových zväzov na sneme v Banskej Bystrici vyhlásila krízový stav a pohrozila generálnym štrajkom. Stanovisko ministerstva práce, ako reakcia na odborárske vyhlásenia, blízku dohodu tiež nesľubovalo. Odsúhlasenie vládneho návrhu po kompromisoch aj v bodoch, ktoré sa zdali rozporné a zásadné, je paktom, ktorý uspokojuje a upokojuje aj do budúcnosti. Ani jedna zo strán neodchádza s pocitom prehry a sotva na tom niečo zmení zatiaľ otvorená otázka medzi odbormi a zamestnávateľmi -- vzťah odborov a zamestnaneckých rád.
Z vývoja diskusie vidno, že v tripartite sa umenie vyjednávať zvyšuje. Partneri, v tejto otázke polarizovaní do blokov (odbory verzus vláda a zamestnávatelia), vychádzali z veľmi vzdialených východiskových pozícií, z ktorých sa dalo ustupovať. Najmä vláda cúvla vo viacerých bodoch pôvodného návrhu, ale mala kam. Tak, ako sa odborom s podporou politických spojencov podarilo dostať do výhodných polôh súčasnú úpravu, Kaníkova podoba bola vychýlená opačným smerom.
Zákonník práce z minulého roka bol v súlade s európskymi zvyklosťami. Vysoký štandard ochrany pracovnej sily však zamestnávateľom spôsoboval, a i po úprave spôsobuje, nielen ekonomické, ale aj prevádzkovo-technologické problémy. Európske pracovné zákonodarstvo môže byť benchmarkom, ale nie absolútnym. Musí zohľadňovať stupeň vývoja a aktuálne potreby ekonomiky a spoločnosti. Vyššia mobilita pracovnej sily je v tranzitívnej ekonomike naliehavou požiadavkou, musí sa približovať mobilite kapitálu. V individuálnych alebo skupinových prípadoch to prináša skrúšené osudy, ale eliminácia toho je vecou sociálnych zákonov a širšej hospodárskej politiky. V makropohľade je mobilita pracovnej sily, a to nielen v pracovnoprávnom, ale i v územnom zmysle, prospešná a zamestnanosť zvyšuje.
Na druhej strane nemôže oproti zamestnávateľom stáť bezprávny človek, odkázaný na milosť a nemilosť takým podnikateľom, ktorí by v rámci skúšobnej lehoty, bez odstupného a pod. radi využívali lacných kuliov. Čo nespraví spoločenské povedomie, verejná mienka a podnikateľská stavovská etika, musia riešiť zákony a súdy.
Zdá sa, že v piatok (a možno už v priebehu týždňa) ako moderátor protichodných záujmov fungoval predseda tripartity Róbert Nemcsics. Dá sa to usúdiť aj z jeho tvrdenia, že počas rokovania nechápali postoje odborov ako nátlak. Na rokovaní sa to nemuselo vyskytnúť, ale nad celým rokovaním mrak v podobe možného postupu odborov, napríklad generálneho štrajku s otáznym koncom (i pre samotných šéfov KOZ), visel a bol nevysloveným diskusným argumentom. Podobne pôsobil aj možný postup vlády -- presadenie zákona bez tripartity a bez kompromisov.
StoryEditor