Čína zvláda krízu dobre. Bolo to očividné počas tzv. letného Davosu - na Svetovom ekonomickom fóre, ktoré sa bolo pred menej než dvoma týždňami v čínskom meste Dalian. Sebadôvera Číny bola zrejmá. No bolo vidno aj znepokojenie. Obor prežil šok. Jeho ozdravenie je však poháňané nárastom úverov a fixných investícií. Z dlhodobého hľadiska musí Čína znovu vyvážiť svoju ekonomiku zvyšovaním spotreby. Nastal čas, aby si Číňania viac užívali. V akom zmysle to môže byť nepríjemné?
Predseda vlády Wen Jiabao je človekom, ktorý vzbudil najviac dôvery, ale aj neistoty. Počas fóra vyhlásil: "Bezprecedentná globálna finančná kríza si vybrala vysokú daň na čínskej ekonomike. My sme sa však vzopreli výzvam a ťažkosti sme riešili s úplnou sebadôverou." No pripustil tiež, že "stabilizácia a ozdravenie čínskej ekonomiky neprebiehajú plynule, spoľahlivo a vyvážene".
Údaje, ktoré prichádzajú z Číny, naznačujú, že naozaj prebieha mohutné ozdravovanie. Ako poznamenal premiér, v prvej polovici roka stúpla hodnota hrubého domáceho produktu o 7,1 percenta. Predpoveď septembrového konsenzu naznačuje, že čínska ekonomika porastie o 8,3 percenta v roku 2009 a o 9,4 percenta v roku 2010. Očakáva sa, že v roku 2010 sa ázijský obor stane druhou najsilnejšou svetovou ekonomikou - a to aj pri trhových cenách.
Podľa agentúry Economist Intelligence Unit môže tento rok domáci dopyt v reálnych pojmoch stúpnuť až o 11,5 percenta. Takýto nárast čínskeho domáceho dopytu je presne tým, čo bolo potrebné. Predpokladá sa, že aj spotreba čínskych domácností porastie o 9,3 percenta (pozri graf). No ako zvyčajne, lokomotívou sú reálne fixné investície. Tie podľa predpovedí tento rok porastú o 14,8 percenta. Ak sa tak stane, znamená to, že počas deviatich z ostatných desiatich rokov bol ich rast rýchlejší ako rast HDP. Tento už aj tak vysoký a stále rastúci pomer investícií vo vzťahu k HDP nie je silnou stránkou, ale slabosťou. Poukazuje to na pokles výnosov z kapitálu. Vzniká riziko vytvárania rastúcej prebytočnej kapacity. Navyše, keď miera rastu nakoniec poklesne, pád investícií vytvorí obrovskú dieru v dopyte.
Prílišná závislosť od investícií nie je v budúcnosti jediným rizikom. Je ním aj prudký nárast úverov a peňazí. Mnohí veria, že to povedie k ďalšiemu rozmachu nedobytných dlhov a k destabilizačným bublinám v aktívach. Tento skok v pomere peňažných agregátov vo vzťahu k HDP spôsobuje takisto obavy, nakoľko prichádza po dlhom období stability.
Všetko sa javí tak, že Čína sa zachránila. No zachraňovala aj svet?
Najpovzbudzujúcejším vývojom je zmenšovanie prebytkov čínskeho obchodu a platobnej bilancie. Vývoz aj dovoz prudko klesli, no vývoz klesá ďalej. Ale čínsky obchod je nestabilný (ako obchod všade vo svete), takže nie je isté, či to bude bod obratu. Bude to do veľkej miery závisieť od povahy a tempa globálneho ozdravenia. Navyše, táto krajina bude mať aj naďalej značný prebytok obchodnej bilancie a bude zhromažďovať čoraz vyššie rezervy v cudzej mene, hoci tie sú už teraz oveľa vyššie než rezervy, ktoré Čína potrebuje na potreby poistenia. V júni tohto roka dosiahli 2 132 mld. amerických dolárov (viac než 40 percent HDP).
To by predstavovalo ekvivalent oficiálneho vlastníctva investícií americkej vlády - 6 000 mld. amerických dolárov (4 000 mld. eur, 3 670 mld. britských libier) - vyjadreného v menách iných krajín. Niet divu, že čínska vláda je nervózna z takej vysokej miery rizika. No nikto Číňanov nežiadal, aby to robili. Americkí politickí činitelia im ustavične (múdro) radili, aby robili pravý opak. Keďže podľa mňa urobili obrovskú chybu, čínska vláda nemôže očakávať od nikoho, aby ju ochránil pred následkami.
Značné posilnenie čínskej meny v nasledujúcich rokoch je nevyhnutné a žiaduce. Čím dlhšie budú proti tomu čínske úrady bojovať, tým väčšie budú ich straty (a bolesť z prispôsobovania sa). Tieto straty musia znížiť tým, že prestanú zhromažďovať ďalšie rezervy. Ako tvrdia vo svojej nedávnej vynikajúcej štúdii Morris Goldstein a Nicholas Lardy z Peterson Institute for International Economics, postup, ktorý je v tomto smere potrebný, pomôže tiež ekonomiku znovu vyvážiť z dlhodobého hľadiska.
Je dôležité pochopiť, do akej miery je dnes čínska ekonomika deformovaná. V roku 2007 predstavovala osobná spotreba len 35 percent HDP. Medzitým investovala Čína z prebytku obchodnej bilancie 11 percent HDP do zahraničných aktív s nízkym výnosom. Pamätajme na to, aká chudoba stále vládne v prípade miliónov Číňanov. Potom sa zamyslime nad tým, že čistá hodnota prostriedkov prevedených do zahraničia bola rovná tretine osobnej spotreby.
Tento stav je určite neudržateľný. S tým možno súhlasí aj premiér. V Daliane pán Wen poznamenal, že "pri zvyšovaní rastu by sme sa mali zamerať na reštrukturalizáciu ekonomiky a vyvinúť väčšie úsilie pri posilňovaní úlohy domáceho dopytu, najmä konečnej spotreby". Pomohlo by posilnenie reálneho výmenného kurzu, v ideálnom prípade prostredníctvom rastu nominálneho výmenného kurzu. Nemalú deformáciu súčasného režimu predstavuje potreba udržiavať úrokové miery na nízkej úrovni a brzdiť prílev kapitálu. Obrovské sumy príjmov domácností sa tým presúvajú do podnikových ziskov.
To, či partneri Číny vznesú na summite G20 v Pittsburghu otázku menovej politiky, je, žiaľ, nejasné. Číňania sú pravdepodobne dostatočne mocní, aby tomu zabránili. No prezident Hu Jintao sa bude určite sťažovať na americký protekcionizmus. Sympatizujem s ním. Sympatizoval by som s ním však oveľa viac, ak by čínske zahraničné menové intervencie v kombinácii so sterilizáciou ich prirodzených monetárnych následkov nepredstavovali takú veľkú podporu exportu.
Kľúčovým momentom v prípade Číny je skutočnosť, že explozívny nárast obchodu a prebytkov obchodnej bilancie v polovici tohto desaťročia je neopakovateľnou udalosťou - či sa vám to páči alebo nie. A bežnému návštevníkovi v Číne je úplne jasné, že mnohým domácim sa to určite nepáči.
Tohtoročné krátkodobé vyvažovanie prostredníctvom obrovskej expanzie úverov a prudkého nárastu fixných investícií je len dočasným prostriedkom. Musí to viesť k vyváženiu čínskej ekonomiky smerom k spotrebe. Je to v záujme Číny. Je to tiež v záujme vyváženejšej svetovej ekonomiky. Ak tohtoročný úspešný ohlas povedie takýmto smerom, kríza prinesie veľký dlhodobý úžitok.
"Krízou sa nesmie plytvať," hovorí sa v týchto dňoch vo Washingtone. Majú pravdu, a netýka sa to len Spojených štátov.
Martin Wolf , hlavný ekonomický komentátor Financial Times