A navyše: ekonómia najviac pracuje s predpokladom metodického individualizmu, ostatné odbory majú metodológiu oveľa kolektivistickejšiu - pritom práve pri výučbe ekonómie, zdá sa mi, chceme, aby sme všetci rozmýšľali rovnako: tu ono známe "myslieť ako ekonóm".
Proste ekonómia sa učí (chcelo by sa skoro povedať rozprestiera) tak, že sa prvé roky štúdia učí hlavný prúd ekonomického myslenia. Až keď sú daný adept alebo adeptka vo svojej viere dosť pevní, sú im predstavené (na chvíľu ukázané) apokryfné, alternatívne školy - a to skôr pre úplnosť a skôr v rámci prehliadky anomálií.
Často- štýlom pozrite sa, kde sa tí naši pomýlení predkovia mýlili, ako konečne prišli na to, ako to "v skutočnosti je", a dospeli k tej konečnej jedinej pravej ekonómii. Tej, ako ju učíme dnes.
Inými slovami by sa dalo povedať, že sa dnes jednoducho učia matematická ekonómia - čo je jedna z mnohých a mnohých škôl. Lenže študent si nemôže vybrať, k akej škole chce patriť. Ten trik sa robí nasledovne: teraz sa nepýtajte, žiadne otázky, slepo prijmite predpoklady (budeme vás z nich skúšať), a keď sa to poriadne naučíte, nebudete sa pýtať.
Ak teda človek chce v ekonómii pokračovať svojim smerom, väčšina jeho neskoršieho vzdelávania spočíva v tom, že sa odnaučuje prvé tri roky štúdia a skrášľuje si čas neustálym zisťovaním, po židovsky povedané, že všetko je inak.
Ekonomizovať ako ekonóm
Pri štúdiu takej filozofie či sociológie sú základom dejiny a postoje rôznym mysliteľov, škôl a rozporov. V ekonómii sú dejiny často považované za akúsi zbytočnú exkurziu do exotického sveta.
Hovorí sa, že sa študenti musia naučiť "premýšľať ako ekonóm". Dobre, ale ktorý ekonóm? Každý predsa premýšľal (vďaka Bohu) inak. Niektorí používali matematické modely, iní vôbec, niektorí verili trhu, iný štátu atď. Takže trik číslo dva: v skutočnosti sa chce totiž touto frázou povedať: premýšľať ako Paul Samuelson, priekopník hlavného prúdu ekonomického popu. Kto nerozmýšľa ako Samuelson, nerozmýšľa ako ekonóm, teda nie je ekonóm a basta.
Hodnotná bezhodnotovosť
Tretí trik: Študenti sa naspamäť učia, že ekonómia by mala byť pozitívnou, a bezhodnotovou vedou. Teda by sme nemali popisovať svet, tak ako by sme ho chceli mať, ale tak ako je. To je však filozofický nonsens, svet vždy budeme vnímať podľa toho, aké predstavy a modely sa o ňom naučíme, preto voľba školy predurčuje vaše vnímanie sveta.
Hlavný trik spočíva v tom, že samotná veta "ekonómia by mala byť pozitívna vedou" je normatívny výrok. Neopisuje totiž ekonómiu tak, ako je, ale tak, ako by sme ju chceli mať (bezhodnotovú a pozitivistickú). A mimochodom "bezhodnotovosť" je sama o sebe (aspoň pre ekonómiu) veľkou hodnotou. Rovnako ako (teoreticky) sloboda voľby, slobodný trh, minimalizácia regulácie a ďalšie mantry, ktoré sa do ekonómie pod rúškom bezhodnotovosti prepašujú ľahšie, než keď sa o týchto hodnotách vedie rozprava.
Ukážme si to na absurdnom príklade. Vieme, že sa vkus (napríklad ideál ženskej krásy) menil v priebehu dejín. A našej dobe sa pochopiteľne najviac páči ten súčasný ideál (napr. chudých, chlapčenských žien), čo je v poriadku. V neporiadku však je tvrdenie, že naše ženy sú zo všetkých žien v priebehu dejín najkrajšie. Teda že historické ženy rástli do krásy, kým až konečne teraz dorástli do ideálnej podoby.
To je absurdné tvrdenie, ale musíme si dávať pozor, aby sme sa podobnej arogantnej absurdite dopúšťali voči (ekonomickému) poznaniu našich predkov. Iste dejiny modelov nie sú to isté ako dejiny modeliek, ale aj každý model je poplatný svojej dobe ako móda. A na to by sme si mali dávať pozor: aby sme študentov učili myslieť a nie ich to odnaučovali.
Tomáš Sedláček hlavný makroeokonomický stratég ČSOB |