Prvé kolo parlamentných volieb v Maďarsku potvrdilo víťazstvo Fideszu Viktora Orbána, no v druhom kole si nečakane prilepší aj krajne pravicový Jobbik. Koalícia pravice v Maďarsku neprinesie želaný efekt v podobe stabilizácie ekonomiky ani prostredníctvom omieľaného prísľubu zníženia daní. Naopak, trh potrestá snahu o jednostrannú zmenu podmienok vyjednaných predchádzajúcou socialistickou vládou s Európskou úniou a MMF. Do popredia sa dostane zmes obskúrnych hospodárskych politík zameraných na krátkodobú podporu ekonomiky. Bude to menšinový Jobbik, ktorý bude mať politicky silnejšieho partnera takpovediac v hrsti. Jeho neutíchajúca xenofóbna rétorika dostane krídla a rozšíri sa aj smerom k zahraničiu a protekcionistické praktiky vo vzťahu k ekonomike neprinesú ani len trvalé hospodárske oživenie, nehovoriac o schopnosti splatiť existujúce dlhy. Druhé kolo maďarských volieb bude túto nedeľu a predošlé riadky sú zatiaľ len fikciou, ktorá sa nemusí (no môže) stať realitou.
Davy protestujúcich Grékov ochromia ekonomiku celej krajiny. Snahy vlády o čerpanie pôžičiek z medzinárodných kapitálových trhov stroskotajú a tak dlhom zaťažené Grécko siahne po peniazoch, ktoré na stôl položili jednotlivé krajiny eurozóny spoločne s MMF. Podmienky čerpania medzinárodnej pomoci sú však nesmierne prísne a snahy o rozpočtové škrty v kombinácii s uvalením vysokých daní ekonomiku utlmia a dlhy nielenže neklesajú, ale naopak - ešte viac rastú. Výsledkom sú masové sociálne nepokoje, ktoré krajinu privedú na pokraj občianskej vojny. Nasledujú predčasné voľby, víťazstvo populistických „krikľúňov" sľubujúcich rýchle a trvalé riešenia. Grécko začína najskôr tajne, neskôr otvorene, raziť vlastnú menu a jednostranne opúšťa eurozónu. Krajina vyhlasuje bankrot, opätovne zavádza drachmu, ktorú hneď devalvuje, aby si pripravila optimistickejší nový začiatok. Aj tento odstavec je zatiaľ len vymyslený, ale aj takto by to mohlo byť.
A napokon Goldman Sachs. Investičná veľkobanka, ktorá svojim klientom predávala investície, na neúspech ktorých sama potajme stavila. Je to prinajmenšom čudná obchodná praktika, ale v krajine zázrakov a nekonečných možností, kde je veľkosť zisku merítkom úspechu napokon podmienene akceptovateľná. Banka prijme astronomickú pokutu federálnych úradov, do „chládku" pošle pár vyššie postavených úradníkov a kajúcne prijme aj podmienky na rozdelenie svojich investičných aktivít na menšie spoločnosti. Banku so zlatom v názve obchodníci, makléri, brokeri a investiční guruovia premenujú hanlivo na Goldman Sucks. V snahe zamedziť riziku finančnej nákazy sa všetky zúčastnené strany zhodnú, že ďalších peňazí na ďalšiu záchranu už niet a lepšie ako nechať padnúť ďalšieho investičného titana rozmerov bratov Lehmanových je dohoda s lakomými bankármi. Napokon čiastočne uspeje aj nemecká vláda, ktorá v čase vrcholiacej krízy musela sanovať svoju banku IKB -tá investičnú návnadu Goldmanov „zhltla" aj s navijákom. Popravde - aj tento odstavec je výmysel, ale aj takto nejako by to mohlo byť.
Všetky tri príbehy majú spoločného menovateľa. Na ich začiatku je nezodpovednosť voči vlastnej budúcnosti, postavenej na predstave bezodnej zásoby nových peňazí. Na predstave večere v nóbl podniku, za ktorú nik nemusí zaplatiť účet. Len v podmienkach takto pokrivenej predstavy sveta je možné si myslieť, že tvorbou dnešného dlhu poľahky zaplatím nielen ten včerajší a predvčerajší, ale ešte aj ten starší.
Omylom je predstava toho, že dlh vytvorený podľa platnej, no ekonomicky neopodstatnenej metodiky, nebude treba v budúcnosti splatiť. Z krízy finančnej sa stala kríza hospodárska a z tej sme razom v kríze dlhovej, z temnoty ktorej nás vyvedie len pravda o tom, kde sme a kam smerujeme a uvedomenie si vratkej budúcnosti postavenej na lacných peniazoch dostupných kedykoľvek, kdekoľvek.
V eurofondoch, kohéznych fondoch, enviromentálnych fondoch, či ďalších medzinárodných fondoch. Možno postačí ďalšie tlačenie nových peňazí a ak si malý nato, aby si si nové peniaze „vyrobil", všetko vyrieši prosba o pôžičku od staršieho a väčšieho brata. Očakávať takýto bezstarostný scenár by bolo príliš naivné a hazardérsky nebezpečné. No aj takto nejako to môže byť.
Mario Blaščák člen predstavenstva OXYS Capital |