Angela Merkelová dosiahla svoj cieľ -- zostáva v kresle nemeckej kancelárky, pričom razantnou kampaňou dokázala mobilizovať voličov v prospech zmeny koaličného partnera. Nedeľné výsledky volieb do Bundestagu priniesli oveľa jasnejší výsledok, než sa pôvodne očakávalo. Keďže liberálna strana FDP zaznamenala historicky rekordný zisk v podobe 14,6 % hlasov, Nemecku bude po jedenástich rokoch opäť vládnuť čierno-žltá koalícia, zložená z kresťanských demokratov CDU/CSU a liberálov.
Trpká porážka sociálnych demokratov SPD v podobe najhoršieho výsledku od roku 1949 (23 %) má viacero aspektov. Jedným z nich bol nielen nevýrazný líder s bonusom šéfa diplomacie Frank-Walter Steinmeier, ale aj vyprofilovaný "odpadlík" z vlastných radov Oskar Lafontaine. Ten významnou mierou prispieva k tomu, že východonemeckí postkomunisti, pretransformovaní do strany Die Linke, získavajú čoraz väčšiu podporu aj v západnej časti krajiny. Dvadsať rokov po páde Berlínskeho múru dosiahli vo voľbách dokonca lepší výsledok (11,9 %) než roky etablovaná Strana zelených (10,7 %). Bude nanajvýš pozoruhodné sledovať ďalší vývoj opozičného bloku v nemeckom Bundestagu po týchto voľbách.
Vzhľadom na trvajúcu finančnú a hospodársku krízu však nový vládny tandem čaká zaťažkávajúca skúška -- okrem iného vyrovnať sa s rastúcou nezamestnanosťou a najmä obrovskou zadlženosťou štátu. Keďže priestor na avizované zníženie daní je minimálny, novému ministrovi financií sa medze v kreativite pri škrtaní položiek klásť iste nebudú. S nástupom čierno-žltej koalície v Berlíne sa opäť stáva aktuálnou aj otázka predĺženia životnosti jadrových elektrární. Totiž to, čo svojho času bombasticky predávala ako veľký úspech červeno-zelená koalícia, a síce postupné skončenie jadrového programu, to v čase krízy na voličov vôbec nezabralo. Práve naopak, Steinmeierovo patetické varovanie pred pokračovaním atómok v prípade vlády CDU/CSU a FDP sa ukázalo ako kontraproduktívne. Aj preto možno očakávať, že Nemecko tak skoro ďalšiu jadrovú elektráreň neodstaví.
Ako cieľový termín podpisu koaličnej zmluvy a zostavenia novej vlády si obe strany dali 9. november, termín viac ako symbolický. Totiž výročie pádu Berlínskeho múru v roku 1989 a volebné straty veľkých ľudových strán spolu s nárastom podpory postkomunistov vo voľbách roku 2009 sú fakty, ktoré v Nemecku ešte budú rezonovať...
Tibor Macák, publicista