Minister kultúry Marek Maďarič nerád cestuje do zahraničia a dalo by sa spočítať na prstoch dvoch rúk, koľkokrát vycestoval s prezentáciou našej kultúry. Ak odpočítate povinné jazdy na európske stretnutia ministrova nejakú schôdzku visegrádskej štvorky, je Maďarič vlastne typický domased. Preto som s úžasom zaregistrovala, že vycestoval dobrovoľne do Číny. Je fakt, že naša kultúrna výmena s čínskou je mizivá a asi ťažko odstránime ešte do konca tohto roka jazykovú bariéru. Musela som si prečítať obsiahly článok o problémoch v Pekingu s výstavbou nového mediálneho centra, aby som pochopila, prečo podpredseda vlády riskoval takú dlhú cestu.
V Číne totiž odvolali generálneho riaditeľa Čínskej štátnej televízie a rozhodli, že nebude mať ani žiadnu čestnú funkciu, ako bolo doteraz zvykom. Starnúci Zhao Huayong je naozaj zhrozený. Je celkom dobre možné, že nebude mať z čoho žiť. Musel urobiť skutočne veľkú chybu, ktorá sa už nedala prekryť žiadnou kampaňou. Čo také sa stalo?
V Pekingu sa rozhodli postaviť nové veľké mediálne centrum. Kolosálnu budovu pre čínsku štátnu televíziu a rozhlas, ktorá dostala názov "big trousers" (veľké nohavice). Problémom pre vládu sa stalo už to, že si ju ľudia žijúci okolo, ktorých sa, samozrejme, nikto nepýtal, či chcú žiť v jej tieni, premenovali na "malý fallus". To azda netreba prekladať. Budova mala byť slávnostne otvorená v deň 60. výročia vzniku komunistickej Čínskej republiky. Ale stavba nebude dokončená a nedá sa to ani zakamuflovať nejakou potemkiádou. Časť stavby dokonca zhorela. Čínska verejnosť začína kritizovať obrovské náklady na stavbu. Namiesto 7,7 miliardy jüanov stálo toto megacentrum až 12 mld. plus 7 mld. na technické vybavenie. Dokonca sa začína hovoriť o tom, že čínska štátna televízia CCTV vysiela programy druhej kvality a veľmi skúpe spravodajstvo, a že o požiari v budove vôbec neinformovala. Márne sa propagandisti snažili odviesť pozornosť občanov správou, že práve podpísali významnú spoluprácu s arabskými a ruskými televíziami s cieľom dohnať a predbehnúť európske a americké mediálne kolosy. Ak si myslíte, že som si to všetko vymyslela a že len ironizujem Ficovou vládou schválenú výstavbu mediálneho kolosa na chrbte nového SND, mýlite sa. V Číne mali rovnakú myšlienku ako Maďarič a jeho mecenáši, a tak sa zrejme išiel pán minister pozrieť, ako sa snažia zvládnuť problémy, ktoré megalomanské projekty vždy predstavujú. Poučiť sa, ako sa vyhnúť kritike slovenskej verejnosti, ktorá o projekte zatiaľ nevie nič. A to "nič" bude stáť obrovské peniaze, ktoré budú slovenskí občania platiť až do roku 2037.
Keby som bola Maďaričovým poradcom a chcela by som dobre pre Slovensko, poslala by som ho radšej za tie naše peniaze do Dauhy v Katare. Nielenže je to bližšie, ale nedávno tam otvárali Centrum slobody tlače. Budovu, kam sa budú môcť prechodne uchýliť prenasledovaní a zastrašovaní novinári, ktorým v ich materských krajinách hrozí nebezpečenstvo. To môže byť o chvíľu dobrá správa aj pre našich investigatívcov. Zatiaľ útočia na nich z vlády len slovne, ale rozhodujúce voľby sa ešte len blížia...
Magda Vášáryová