Národná rada SR na svojej ostatnej schôdzi nezaradila do programu novelu zákona o vysokých školách. Paradoxne dôvodom nebolo to, čo v novele je, ale to, čo v nej nie je. Politickým lobingom sa zástupcom niektorých súkromných vysokých škôl podarilo presvedčiť časť poslancov o svojich argumentoch. Pritom jedna tretina ich požiadaviek je už obsiahnutá v súčasnej legislatíve, druhá sa dá riešiť uzneseniami vlády či výnosmi ministra. Tretia časť požiadaviek však predstavuje zložitejší problém, ktorý zasahuje do podstaty celého školského systému.
Na porade rektorov na ministerstve školstva v apríli tohto roka k novele zákona, na ktorej bola takmer 90-percentná účasť všetkých rektorov, sa dohodli všetky podstatné časti novely. Verejné vysoké školy akceptovali požiadavku, že nemôžu vkladať majetok do obchodných spoločností, ale môžu ho prenajímať, a dotácie na spolufinancovanie projektov pôjdu nad rámec dotácií na vzdelávanie. Ďalej bolo konštatované, že usporiadanie pomerov v Slovenskej rektorskej konferencii je jej vnútornou vecou. Bolo tiež dohodnuté, že o začlenení vysokých škôl po akreditácii bude rozhodovať vláda, že v rámci komplexnej akreditácie o zaradení vysokej školy sa bude brať do úvahy súčasný stav, že dotácie z grantových agentúr VEGA a KEGA budú môcť využívať aj súkromné školy, a že členmi akreditačnej komisie budú aj zástupcovia súkromných škôl. Toto prítomní rektori potvrdili svojimi podpismi.
Rektori súkromných škôl však neskôr dodatočne vypracovali svoje požiadavky, ktorými podmienili schválenie novely. Dve tretiny z nich buď už v súčasnej legislatíve riešené sú, alebo si legislatívnu zmenu nevyžadujú. Neprijateľné sú však tie požiadavky, ktoré menia podstatu vysokoškolského systému. Ide o zmenu pravidiel komplexnej akreditácie, vymenovanie vysokoškolských profesorov, zavádzanie pravidiel, ktoré by viedli k diskriminácii v rámci Európskej únie, ale najmä o štátne dotácie pre súkromné školy. Tieto požiadavky nielenže presahujú rámec novely - žiadajú si nový zákon, no sú principiálne rozdielne od súčasného systému, ale aj od programu súčasnej vlády.
Požiadavka niektorých súkromných vysokých škôl na štátne dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov v podstate znamená spoplatnenie vysokoškolského štúdia. Táto vláda jasne deklarovala, že denná forma v riadnom štúdiu bude bezplatná. Z toho vyplýva, že verejné vysoké školy nesmú vyberať školné od študentov. Dokonca ho nesmú vyberať ani nepriamo, napríklad vo forme darov.
To však neznamená, že nemôžu mať viaczdrojové financovanie. Verejné vysoké školy môžu spoplatniť nadštandardnú formu štúdia a nad rámec štátom dotovaného externého štúdia aj toto štúdium. Novela zákona však má za cieľ umožniť verejným vysokým školám získavať prostriedky aj z aplikácií výskumu. Preto vláda navrhuje, aby sa mohli na pôde vysokých škôl vytvárať také spoločnosti, akými sú technologické inkubátory, výskumno-vývojové centrá, spin off, start up a pod., ktoré sú obchodnými spoločnosťami. Takéto formy súčasná legislatíva neumožňuje, hoci v zahraničí sú už bežné.
Aj v súčasnom období krízy prijatie väčšieho množstva doktorandov či postdoktorandov môže byť mimoriadne účinné a efektívne. Týmto študentom však treba vytvoriť priestor na vlastné aplikácie a zhmotnenie svojich výskumných výsledkov. Neumožniť rozvoj a viaczdrojové financovanie verejných vysokých škôl kvôli nereálnym, novelu presahujúcim požiadavkám časti súkromných vysokých škôl je nekorektné. Aj z dôvodu programového vyhlásenia vlády ministerstvo školstva pripraví novú novelu v zmysle záverov rokovania s rektormi a predloží ju opätovne na rokovanie vlády a Národnej rady SR.
Ján Mikolaj