Nie je to tak dávno, keď sa za najviac rizikové maastrichtské kritérium považovalo fiškálne kritérium. Schválenie štátneho rozpočtu na tento rok a východiská rozpočtov na ďalšie roky odbremenili verejné financie a na "pretras" sa dostala inflácia. Posledné mesiace však poukazujú na pozitívny vývoj a vyzerá to tak, že problém nebude ani s nominálnym plnením rastu cenovej hladiny.
Pred dvoma týždňami prišli Hospodárske noviny s informáciou z kruhov ECB, že posilňovanie koruny má pozitívny vplyv na znižovanie tempa rastu inflácie a po vstupe do eurozóny by nemusel byť jej rast udržateľný práve pre absenciu menového kanála. Trhy nereagovali. Včera s rovnakou informáciou, doloženou správou Európskej centrálnej banky, prišla agentúra Reuters a koruna sa mierne oslabila. Reakcia slovenských menových autorít o neopodstatnenosti obáv z plnenia eurokritérií Slovenskom korunu upokojila.
Pozrime sa však na udržateľnosť inflácie. Posilňovanie koruny má určite pozitívny vplyv na cenovú hladinu, ale nie najvýznamnejší. Rast cien obchodovateľných tovarov, teda tých, ktoré by mali byť najviac citlivé na zmenu kurzu, sa však v posledných mesiacoch neodchyľuje výrazným spôsobom od ostatných tovarov. Po vstupe do eurozóny by teda nemali rásť len z titulu neexistencie menového kanála. Možno to dokumentovať na prípade Českej republiky, ktorej mena sa oproti euru od začiatku roka oslabuje, ale prudký inflačný rast nezaznamenala.
To, že ceny porastú rýchlejšie, je však pravdepodobné. Dôvodom je totiž ani nie dvojtretinová cenová úroveň na Slovensku v porovnaní s priemerom únie a náš rýchlejší ekonomický rast. Naše dobiehanie tak bude generované rastom cien a platov. Inflácia za určitých podmienok nie je zlá. V prípade, ak budu ceny rásť pomalšie ako mzdy a tie o čosi menej než produktivita práce, zázrak je na svete.
Radko Kuruc, hlavný ekonomický analytik HN, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
StoryEditor