Kto by v týchto časoch myslel na druhý pilier, poviete si. V hlavách ľuďom prebiehajú hrozivé scenáre o dôsledkoch vyčerpania plynu, ktoré môžu nastať možno za desať dní, možno za dva týždne, v závislosti od použitej kalkulačky. Na dlhodobé vízie, ako je výška dôchodku z druhého piliera, teraz niet pomyslenia.
Ale predsa sa pri ňom zastavme. Krach amerických investičných bánk, prasknutie nafúknutej bubliny amerického trhu s bývaním a s ním spojenými finančnými nástrojmi sa negatívne podpísali pod americké, ale aj európske burzy. Poklesy sa nevyhli ani správcom úspor slovenských investorov (nepresne sporiteľov). Premiér Fico ešte nedávno burcoval na poplach: "Druhý pilier považujeme za najohrozenejší pokiaľ ide o dosahy finančnej krízy". Dokonca si pomáhal aj nepresnými informáciami, keď hovoril o kolapse islandských dôchodkových fondov a tento scenár považoval za realistický aj pre Slovensko.
Novela zákona o dôchodkovom sporení na seba nedala dlho čakať. Druhý pilier sa v roku 2008 už druhýkrát otvoril. Spolu s balíkom zmien zákona o sociálnom poistení sa však dali čakať aj zásadnejšie zásahy do druhého piliera, ak vezmeme do úvahy komunikačnú stratégiu premiéra a ministerky Tomanovej. Ďalšie predĺženie minimálnej doby sporenia, znižovanie poplatkov pre DSS či zavedenie povinného garantovaného výnosu sú len príkladmi opatrení, ktoré by človek mohol očakávať od vlády, ktorá voči druhému pilieru neprechováva práve najhlbšie sympatie. Prihliadajúc na súčasnú popularitu premiéra by sa tak dal očakávať aj masívny exodus zdesených sporiteľov, ktorí so znepokojením sledujú správy o poklese burzových indexov. Nestalo sa tak. Druhý pilier je po druhýkrát otvorený (už od 15. novembra), no vystúpilo z neho iba 2 536 investorov. Obavy súčasnej vlády z nestability a rizikovosti druhého piliera teda nezdieľa 1,4 milióna investorov, ktorí v ňom ostali aj po prvom polroka trvajúcom otvorení dverí.
Také nízke číslo musí mať svoje vysvetlenie. Viacerí analytici upozorňujú na skutočnosť, že povedomie obyvateľstva o reálnom investičnom základe II. piliera je veľmi nízke. Že väčšina účastníkov kapitálového investovania (nesprávne sporenia) si presne neuvedomuje vzťah medzi poklesom burzových indexov a budúcim dôchodkom. V tomto prípade je to však nedostatočné vysvetlenie. Ak by sme predpokladali, že len 1 % investorov (nepresne sporiteľov) si dokáže spočítať dva a dva, bolo by ich 14 000, 6-krát viac ako počet doteraz vystúpivších investorov. Práve vzhľadom na tento nízky počet treba zvažovať iné vysvetlenia. Vzdelaní investori mohli zvoliť vyčkávaciu taktiku, a čakajú, či sa do polroka trhy spamätajú. Alebo sú si vedomí, že po poklese prichádza rast a takisto prvý pilier ako alternatíva nemusí byť pre možné riziká príťažlivejšia. Dôležitejšie je však poznať, ako k účasti v druhom pilieri pristupuje masa voličov, ktorá niektorým aspektom finančných trhov nerozumie do dôsledkov. Dôležité je to preto, že táto skupina má vláde priniesť podľa odhadov Sociálnej poisťovne 7 mld. Sk, čo zase vláde umožňuje kalkulovať s vyšším deficitom štátneho rozpočtu. Kde sa nájde potrebných 150-tis. ľudí?
Na stránkach ministerstva práce je podozrivé ticho. O možnosti a dôvodoch vystúpiť z druhého piliera je tam potenciálny záujemca informovaný len dvomi vetami. Sociálna poisťovňa síce vystúpeniu venuje viac priestoru, ale zase pripája k informáciám len texty horliace proti druhému pilieru bez potreby uviesť opačný názor.
Ktohovie, či je vláda a ministerka súčasným stavom zaskočená. Alebo sa spoliehajú na hypotézu, že ak vďaka intenzívnej marketingovej kampani vstúpilo do II. piliera dvakrát toľko investorov, ako sa očakávalo, tak sa rovnako vďaka vhodnej kampani vláde podarí z druhého piliera vytiahnuť požadovaný počet investorov. Nasledujúce mesiace ukážu, koľko zaplatia daňoví poplatníci za informačnú kampaň, a aká silná je väzba investorov k vlastným peniazom, možnosť dedenia a ich viera v oživenie ekonomiky v porovnaní s neistým štátnym prísľubom výplaty dôchodku v budúcnosti.
Radovan Ďurana
INESS