Žijeme v zaujímavých časoch. Francúzi, Nemci a Taliani, zakladajúci členovia EÚ, sa bez zásadnej debaty o kvalite vzťahov únie s novým autoritárskym Ruskom rozhodli, že oni si budú presadzovať politiku "business as usual". Akoby sa všetci nakazili vírusom "schröderizmu", ktorý rozčesol Európu už pred piatimi rokmi zoči-voči Iraku. Sarkozy s parížskou ľahkosťou rezignoval z požiadavky, aby sa ruské vojská stiahli v Gruzínsku za líniu, na ktorej stáli pred konfliktom. A keď prezident Medvedev bojovne odpovedal, že "nie" a poslal na územie južného Osetska a Abcházska päťnásobne viac vojakov, "prezident" EÚ sa v Nice poklonil a povedal: "Nuž keď sa vám nechce, tak pre nás je obsadenie územia inej krajiny fait accompli." Prečítajte si túto vetu ešte raz, aby ste precítili za tým skrytú budúcnosť.
Nás by nemalo prekvapovať, že niekto hovorí rýchlejšie ako myslí - ako výstižne pripomenul Václav Havel, keď komentoval výroky Sarkozyho. My sme mali aj iných majstrov. A dnes máme aj takých, ktorí považujú autoritatívny režim za úžasný a hodný nasledovania. Dokonca jedného, ktorý by bol najradšej, keby sme sa znovu uchýlili k "ruskému dubisku".
Čo by nás však malo zaujímať, je, že pred pár dňami vystúpil náš sused, poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski, v Atlantickej rade. Bol na návšteve v USA. (Naši politici majú dnes na starosti učebnice pre štvrtú triedu.) Sikorski upozornil na bojovnú rétoriku prezidenta Medvedeva, ktorý nielen protestuje proti desiatim antiraketám na poľskom území a radaru v Česku, ale vyhráža sa, že bude "brániť svojich rodákov a dôležitú infraštruktúru za hranicami aj pomocou sily, keď bude treba". Prečítajte si aj toto ešte raz a pretransformujte si to do nášho regiónu.
Ruskí generáli hrmia - "máme rakety H-55, ktoré môžu poľskú protiraketovú základňu precízne zničiť"! Tomu treba veriť, pre Rusov by to nebol žiaden problém. Nakoniec, majú aj TOPOL-M, ktoré sú modernejšie ako americké, a to nehovoríme o 700 medzikontinentálnych raketách, z ktorých mnohé sú roky namierené na nás.
Zbigniew Brzezinski vyjadril ľútosť, že dnešné Francúzsko, Nemecko a Veľká Británia nie sú schopné vydať spoločné stanovisko. Musíme si priznať, že naša EÚ nie je politickým zoskupením. A či bude, to trochu závisí aj od nás. A tak sa pýtajme: počuli sme v poslednom čase, že by sa naši zodpovední vyjadrovali na tieto témy? Nie. Kedy naposledy hovorili seriózne o problémoch, ktoré sa bezprostredne týkajú našej bezpečnosti? Vtedy, keď prezident čítal prehlásenie v Bukurešti na summite NATO, v ktorom podporil protiraketový systém v susednom Poľsku a v Česku? Vtedy, keď tam nebol predseda vlády?
Slovenská verejnosť by mala byť informovaná o tom, čo sa okolo nás deje. Ale my namiesto toho, aby sme debatovali na témy, ktoré sa týkajú našej budúcnosti, radšej iritujeme susedov. A nielen Maďarov, ale aj Poliakov a Čechov. To sú kroky na posilňovanie susedských vzťahov? Nie, to je prerušenie dobrých vzťahov s našimi susedmi. To je nepremyslený program oslabenia Slovenska na zahraničnom parkete.
Človek sa musí brániť myšlienke, že môže ísť aj o naše geneticky podmienené naivné venovanie sa hlúpostiam namiesto sledovania vývoja vo svete. Stávalo sa nám to často. V tridsiatych rokoch minulého storočia, pri vykrikovaní na večné časy za komunizmu, či keď sme počúvali Mečiarove naivné rozprávky.
V stredu minulý týždeň podpísal minister Sikorski v USA deklaráciu o strategickej spolupráci Poľska s USA na 20 rokov. A kto má byť náš strategický partner? Aká bude naša reakcia na návrh Moskvy, ktorá chce s nami v EÚ debatovať o novej bezpečnostnej štruktúre pre "nás všetkých"? A čo NATO, a čo OBSE? Nikto nevie. A celá neistota a chaos budú pokračovať až dovtedy, než nový americký prezident Barack Obama preberie moc a urobí prvé kroky. Potom už budeme vedieť, kto kam patrí a kto hral len hry pre naivných.
Medzitým sa dozvieme, koho postihne kríza najviac a čo budú znamenať nízke ceny ropy. Koho sebavedomie sa rozplynie a kto sa s tým nebude vedieť vyrovnať. Dovtedy by sme mali vedieť my tu, doma, kto bude v EÚ reprezentovať zdravý rozum. Čo keby sme to tentoraz boli my!
Magda Vášáryová,poslankyňa NR SR za SDKU-DS