Nedávno zverejnili médiá prieskum národného monitorovacie centra pre drogy z marca 2007. Keďže to bol prieskum na vzorke 10 688 študentov, výsledky prieskumu treba brať vážne, ale nielen kvôli tomu. Jeho výsledok totiž nikoho nepotešil. I keď trend fajčenia nenarastá, mladí cigaretu vymieňajú za fajčenie marihuany. Alarmujúca je situácia pri alkohole. Žiaci stredných škôl (58 %) bežne pijú alkohol, a to 5 a viac dávok alkoholu tri alebo viac dní za mesiac. Prieskumom sa zistilo, že 44 % žiakov si v poslednom čase zapálilo aj "trávu".
Aj keby uvedený prieskum neposkytol uvedené informácie, z dennej tlače sa čím ďalej, tým častejšie dozvedáme o opitých žiakoch základnej i strednej školy (neraz i učiteliek), o deťoch, ktoré na mol opité dovážajú do nemocníc alebo nachádzajú okoloidúci ležať pod vplyvom alkoholu na verejných priestranstvách. Mladiství i maloletí veselo pijú aj v podnikoch, kde policajné razie na základe dychových skúšok zisťujú hladinu alkoholu v ich krvi. Platný právny stav však polícii neumožňuje učiniť žiadne opatrenie voči nim, takže neraz sa sebavedome smejú polícii do tváre.
Fakty nás neodškriepiteľne presviedčajú o tom, že zákaz predaja a podávania alkoholických nápojov ako opatrenie je málo funkčné, že v reštauráciách a baroch, na diskotékach a pod. mladiství, ale aj maloletí, veselo popíjajú a opíjajú sa neraz až do nemoty. Opíjať sa do nemoty sa totiž stáva "trendy". Lenže nielen mladiství, ale aj maloletí, sú už "zákazníkmi" protialkoholických liečební.
Všetko nasvedčuje tomu, že riešenie neznesie odklad. Vonkoncom nás nemôže potešiť, že s podobným problémom majú problémy aj v zahraničí. Tam však na rozdiel od Slovenska majú zákonom zakázaný nielen predaj a podávanie alkoholických nápojov maloletým a mladistvým, ale aj rôzne vekové hranice pre tento zákaz. Niektoré štáty stanovili vek na 16 rokov (Rakúsko, Belgicko, Taliansko), iné 20 (Írsko, Japonsko) alebo 21 rokov (USA). Štandardom je však hranica 18 rokov.
Právna úprava v zahraničí ide však aj ďalej.
Niektoré štáty prijali zákaz maloletým a starším osobám (v zhode s vekom, do ktorého sa zakazuje pitie alkoholu) navštevovať po 21. hodine miesta, v ktorých sa predáva a podáva alkohol (napr. USA, Grécko, Írsko) alebo sa sankcionujú rodičia (pokutou alebo verejne prospešnou prácou) za pitie nielen maloletých, ale aj mladistvých (napr. Veľká Británia, Rakúsko). Významná časť zahraničných legislatívcov je toho názoru, že nepostačuje zákonom zakázať tejto skupine obyvateľstva konzumovať alkohol a pod. iba na verejnosti, ale má jestvovať absolútny zákaz, teda aj ich požívanie v súkromí.
Zaujímavú právnu úpravu má Belgicko. Zakotvuje represiu opilstva (zákon z roku 1939), podľa ktorého každý -- teda i mladistvý -- sa potresce pokutou, ak sa nachádza opitý na verejnom priestranstve. Pri opakovaní skutku sa pokuta výrazne zvyšuje a tretie opakovanie sa sankcionuje tak pokutou, ako aj väzením od 8 dní do jedného mesiaca. Obdobne môžu byť sankcionované osoby, ktoré podávajú opojné nápoje mladistvým, a to nie len pokutou, ale aj väzením.
Zahraničie teda v tejto oblasti "nespí" a upravuje postihy neraz vykonateľné so značným nasadením a aktivitou orgánov príslušných za vyvodenie zodpovednosti. O to zarážajúcejší je prístup slovenskej opozície, ZMOS a, žiaľ, aj ministerstva vnútra k legislatívnemu návrhu ĽS-HZDS novelizovať zákon č. 219 z roku 1996. Zarážajúca je napríklad pripomienka MV SR, že riešenie sankcií formou správneho deliktu, a nie formou priestupku "...nie je akceptovateľné, pretože pri sankcionovaní fyzických osôb by sa mala vždy skúmať subjektívna stránka, t. j. zavinenie..."
Legislatívni experti ministerstva by si mali z učebných textov právnických fakúlt doplniť znalosti o administratívnych deliktoch bez zavinenia (t. j. zodpovednosť za výsledok). Že takáto zodpovednosť je uplatniteľná a funkčná aj pri zákaze pitia dokumentujú spomínané úpravy v zahraničí, kde sú rodičia sankcionovaní pokutou nielen za pitie maloletých -- ako to je upravené v poslaneckom návrhu, ale sú pokutovaní aj za pitie mladistvých. Obdobne je neopodstatnená aj pripomienka, že sankcia zákazu navštevovať miesta, kde sa predáva alkohol, je nekontrolovateľná, a preto treba legislatívny návrh zamietnuť ako nerealizovateľný.
Pravda je taká, že v obciach je táto sankcia účinná a kontrolovateľná. Tam, kde nie je (Bratislava, Košice a pod.), treba zvoliť inú sankciu -- akou je v novele navrhované pokarhanie. Prax uplatňovania novely môže v budúcnosti vyvolať rozšírenie palety sankcií, napr. o verejne prospešné práce. Tie sa v zahraničí vžili.
Jednoznačne nesúhlasím s pripomienkou, ktorá vzišla počas prerokúvania novely v parlamente, že sankcia pitia v súkromí je v rozpore s nedotknuteľnosťou obydlia. Návrh totiž neupravuje kontrolu súkromia. Systémovo však nadväzuje na už dnes platné oprávnenie obecnej polície a štátnej polície vstúpiť do obydlia, ak je ohrozený život alebo zdravie osôb. Ak k takejto situácii dôjde, a na základe spomenutých zákonov dôjde k vstupu do súkromia a zistí sa, že k ohrozeniu zdravia došlo u maloletého alebo mladistvého v dôsledku požitia alkoholu alebo návykovej látky, nemožno inak postupovať, ako konštatovať porušenie príslušného zákazu, aj keď k nemu došlo v súkromí.
Ako jedna z predkladateliek legislatívneho návrhu (spolu s Ľudmilou Muškovou) odmietam názor, že návrh je nevykonateľný. Bol vypracovaný po dôkladnej analýze podobných zákonov v zahraničí, a kto pochybuje o jeho vykonateľnosti, zrejme nemá preštudované úpravy v zahraničí. Veľmi nemilo ma prekvapil aj negatívny postoj ZMOS-u, ktorý je prevažne konštruovaný na už spomínaných pripomienkach. ZMOS-u treba uznať, že štát, ktorý vyberá nemalú daň z predaja alkoholických nápojov, bude musieť po preukázaní nákladov obcí, ktoré nepokryjú predpokladané príjmy z pokút, zabezpečiť finančné pokrytie tejto novej kompetencie z vyvodzovania administratívnej zodpovednosti za porušenie zákazu pitia maloletých a mladistvých žijúcich na území príslušnej samosprávy.
Katarína Tóthová, poslankyňa NR SR (ĽS-HZDS)