Politickú scénu v Spojených štátoch ovládla čarovná trojka -- boj o kreslo amerického prezidenta prebieha medzi dvoma predstaviteľmi Demokratickej strany a jedným republikánom. Lenže hlavná frontová línia nevedie medzi dvoma straníckymi tábormi, ale naprieč jedným z nich.
Senátor John McCain, jednotka republikánov v súboji o úrad amerického prezidenta, sa podľa amerických médií opäť raz prejavil ako prchký politik -- McCain totiž zvýšil hlas počas rozhovoru s novinárkou na palube lietadla, s ktorým sa vracal z jedného predvolebného mítingu. Na americké pomery bol jeho spôsob argumentácie príliš tvrdý. Na naše pomery je reakcia amerických médií takmer nepochopiteľná. McCain pritom nikoho neurazil, iba trval na svojom...
Dvaja na jedného?
Napriek tomu má McCain pomerne prostú úlohu -- vďaka jednoduchému systému prezidentských primárok republikánov sa dostal pomerne rýchlo do čela nominačného zápasu -- jeho hlavnou úlohou je teda poraziť demokratického protikandidáta. Najnovšie však bude musieť vo voľbách čeliť aj protikandidátovi z vlastných radov. Jeho bývalý stranícky kolega -- exkongresman Bob Barr -- oznámil svoj vstup do boja o post v Bielom dome za konzervatívnu Libertariánsku stranu. Podľa Barra totiž McCain trpí nedostatkom "vízií, ktoré by našli dostatočný ohlas u amerického ľudu". McCain si však nemusí robiť veľké starosti -- kandidáti iných ako dvoch majoritných strán doteraz vo voľbách nikdy neuspeli. Barr ho však môže pripraviť v tesnom boji o cenné hlasy konzervatívnych voličov.
Predmetom predvolebných analýz je však zatiaľ predovšetkým vnútrostranícky boj kandidátov Demokratickej strany. Barack Obama a Hillary Clintonová -- to sú najskloňovanejšie mená americkej politickej scény súčasnosti. V ich žiare takmer zaniká skutočnosť, že úradujúcou hlavou Bieleho domu je ešte stále George W. Bush.
Ich prezidentská kandidatúra je však nezvyčajná: talkshow-master Jon Steward počas odovzdávania cien Americkej filmovej akadémie (Oscarov) vyhlásil: "Ak na úrad prezidenta kandiduje černoch alebo žena, tak by mal Sochu slobody zasiahnuť asteroid." Je to fakt -- z historického hľadiska ide o jedinečné voľby. Lenže Clintonová a Obama sa správajú ako predstavitelia dvoch strán. Je to predovšetkým manželka exprezidenta Hillary Clintonová, ktorá v priebehu kampane ťažko znášala nečakané porážky zo strany senátora z Illinois. Obama na jej útoky nereaguje -- jeho taktika "nedať sa zatiahnuť do politického bahna" sa mu vyplatila. V počte získaných straníckych delegátov, aj napriek poslednému víťazstvu Clintonovej v Západnej Virgínii, jasne vedie.
"Ja prinášam do kampane dlhoročné skúsenosti, senátor Obama prináša iba jeden prejav z roku 2004," vyhlásila newyorská senátorka. Demokrati jej vyčítajú, že podobnými výrokmi iba oslabuje ich potenciálneho reprezentanta v boji s ostrieľaným republikánom Johnom McCainom. Clintonová tvrdí, že ak sa kandidátom demokratov stane Obama, bude pracovať na jeho víťazstve. Podľa analytikov je však akákoľvek povolebná spolupráca týchto dvoch politikov vylúčená.
Postoje a šance
Napriek takticky nešikovným postupom demokratov majú ich dvaja netradiční kandidáti obrovskú príležitosť využiť nespokojnosť voličov: ich rozčarovanie z výsledkov americkej zahraničnej politiky, poklesu dolára či poklesu obľúbenosti prezidenta Busha vo svete. Šancu dostať do čela úradu prvýkrát ženu však zatienila ďalšia možnosť -- mať na tomto poste vzdelaného a kultivovaného, i keď predovšetkým rétoricky zdatného a politicky neskúseného Afroameričana.
Zásadovosť a čestnosť je elementárna devíza všetkých kandidátov. Nahlodať tento základ je ideálom každého stratéga z protitábora. Do problémov sa dostal už aj veterán vietnamskej vojny John McCain (päť rokov zajatec Vietkongu, prežil tri havárie lietadla a požiar na lietadlovej lodi), ktorý čelil podozreniam, že sa zaplietol so svojou asistentkou. Obama zase mal problém pre svoje kontakty so skorumpovaným obchodníkom s nehnuteľnosťami v Chicagu. Clintonová sa musela ospravedlňovať za svoje výmysly o "nebezpečnej streľbe", do ktorej sa mala dostať počas návštevy v Bosne.
Rozdiel v predvolebnej taktike kandidátov je zreteľný: Clintonovej tím stavil na princípe skúsenosti pri presadzovaní liberálnych hodnôt. Obamov slogan znie: Zmena. Lenže -- ktorým smerom? Senátor z Illinois inklinuje k tradičným sociálnodemokratickým hodnotám: štátnym intervenciám, zvyšovaniu daní či obmedzovaniu voľného trhu. Obama je zároveň dlhoročným odporcom tzv. daňových oáz. (V tomto boji by si momentálne získal sympatie nemeckých kresťanských demokratov.) Podľa niektorých analytikov by však realizácia jeho sľubovaných opatrení viedla k hospodárskej recesii v USA.
Postoj 71-ročného McCaina sa nedá označiť iba ako typicky republikánsky -- v niektorých prípadoch spolupracoval McCain na návrhu rozličných zákonov spolu s demokratickými kolegami. Ako odporca korupcie sa napríklad podieľal na návrhu reformy financovania volebných kampaní. Pripravoval aj návrh zákona na ochranu pacientov alebo reformu prisťahovaleckého zákona či návrh na zníženie emisií skleníkových plynov. V roku 2001 hlasoval proti Bushovmu balíku zníženia daní, pretože podľa neho zvýhodňoval bohatých. V zahraničnej politike sa prejavili jeho skúsenosti z pôsobenia v armáde: ako prvý žiadal zvýšenie počtu vojakov v Iraku. McCain neľútostne a úspešne bojoval proti úplatkom -- podarilo sa mu pripraviť o vysoké posty viacerých špičkových republikánov vrátane šéfa letectva. Jeho slabosťou je neochota robiť kompromisy či podriadiť sa straníckej línii.
Tak ako majú Clintonová a Obama šancu vymeniť republikánske stoličky v Bielom dome za demokratické, má McCain jedinečnú šancu presvedčiť voličov o nutnosti udržať Spojené štáty na čele boja za rozširovanie slobodného sveta.
Jaroslav Rozsíval, novinár, pôsobil o. i. v Rádiu Slobodná Európa