Únik informácií pred druhou revalváciou slovenskej meny 28. mája 2008 vyvolal nepokoj v kruhoch bruselskej finančnej administratívy. Aj preto sa s napätím očakával konverzný kurz koruny oproti euru, pričom snaha predsedu národnosocialistickej slovenskej vlády Róberta F. populisticky dotlačiť úniu k tomu, aby kurz padol na rovných 30 korún, vyvolal rozpaky. Na tlačovej konferencii v pondelok neskoro večer po zasadnutí euroskupiny a pred oficiálnym stanovením konverzného kurzu sa eurokomisár pre ekonomické a menové záležitosti Joaquin Almunia síce zdržal očakávanej ostrej kritiky na adresu Slovenska ohľadne "porušenia etických a právnych noriem", avšak niet pochýb o tom, že tento škandál bude ešte dobrú "chvíľu" Almuniových ľudí zamestnávať. A nielen ich.
Všeobecný tón ohlasov, ktorý v Bruseli je zreteľný: Slovensko vstupuje do eurozóny, nie kvôli súčasnej vláde v Bratislave, ale napriek tejto vláde. Skutočnosť, že na inaugurácii slovenských euromincí na nádvorí sídla Európskej rady v Bruseli nebol prítomný nikto zo súčasnej opozície, ale zato pred objektívmi trápne pózovali iba predseda poslaneckého klubu HZDS či minister financií, svedčí o provinčnom myslení a obmedzenosti tých, čo si dnes bezostyšne privlastňujú to, čo im neprináleží...
Aj konštatovanie predsedu vlády, že "za posledné dva roky sa koruna posilnila o 24 %", je iba potvrdením toho, že bez naštartovanej reformy by takéto výsledky slovenská ekonomika - a tým ani mena - nedosiahla. A tak sú dnešní "hrdinovia" pri zavádzaní eura prakticky chválení len za to, že nesiahli na podstatu zavedených reforiem. Pritom rozhádaná a skostnatená opozícia sa sama vmanévrovala do situácie, keď iba cez televízne obrazovky sleduje to, čo sa deje - navyše bez toho, aby ponúkla reálnu alternatívu.
Keďže podľa francúzskej ministerky financií Christine Lagarde je Slovensko prvou krajinou spoza železnej opony, ktorá zavádza euro, niet pochýb o tom, že Slovinsku, ktoré zaviedlo euromenu už vlani v januári, sa vcelku darí unikať spod biľagu komunizmu. Bolo by načim pripomenúť pani ministerke, keď už totalitu spomína, aby sa pri najbližšom zasadnutí Euroskupiny opýtala svojho kolegu zo Slovenska (ak ešte ministrom bude), o čom bola tá jeho trestná činnosť, o ktorú sa zaujímal 21. 6. 1988 dôstojník komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB) v rozhovore s tajným spolupracovníkom s krycím menom "Marec", teda otcom "nášho" súčasného šéfa rezortu financií (viď Domino efekt č. 31/2007). A okrem francúzskej ministerky by sa o tejto trestnej činnosti konečne mala dozvedieť nielen európska, ale aj slovenská verejnosť, ktorá pána ministra dnes platí...
Tibor Macák, spolupracovník HN, Brusel
StoryEditor