Brazílsky akciový trh, merané indexom Bovespa upraveným o infláciu, od prvého volebného víťazstva prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silva v októbri 2002 zvýšil hodnotu viac než štvornásobne a dosahuje takmer dvojnásobok maxima dosiahnutého v roku 2000. Na porovnanie, šanghajský kompozitný index upravený o infláciu sa v priebehu toho istého obdobia iba zdvojnásobil, kým americký akciový trh, podľa indexu Standard and Poor#145#s 500 upraveného o infláciu, sa zvýšil len o 50 percent. Spojené štáty dokonca nikdy nezažili štvornásobný nárast cien akcií za menej než päť rokov ani v časoch bubliny z konca 90. rokov minulého storočia.
Vzhľadom na to, že Lula vôbec neskrýva svoje ľavičiarstvo - medzi svojich priateľov zaraďuje Huga Cháveza a Fidela Castra - brazílska výkonnosť je o to prekvapujúcejšia. Ako dokázal plniť úlohu prezidenta pri takomto veľkolepom boome akciového trhu? Sú Brazílčania priveľmi rozjarení? Neprichádza čas, keď by zahraniční investori mali svoje peniaze stiahnuť?
Pohyby akciových trhov je nepochybne ťažké vysvetľovať, ale existujú dôvody na presvedčenie, že Brazílčania môžu byť racionálne rozjarení. Podnikové zisky v Brazílii išli nahor asi rovnako rýchlo ako ceny akcií. Pretože pomer P/E (ceny akcie a zisku na akciu) zostáva stabilný a primeraný, nezdá sa, že by boom na akciovom trhu reflektoval iba psychológiu investorov.
Práve naopak, skutočná otázka spočíva v tom, prečo zvýšenie cien akcií nepredstihlo rast podnikových ziskov. Napokon v 90. rokoch nútili na prudký rast na burzách v USA (a mnohých ďalších krajinách) práve rekordne vysoké pomery P/E. V roku 1998 bol pomer P/E v USA 24, v porovnaní s historickým priemerom okolo 15. Naproti tomu rast cien akcií v Brazílii sa začal z úplne odlišného bodu, lebo pomer P/E bol v roku 1988 iba šesť.
Kedykoľvek. keď konjunktúra akciového trhu dosiahne historické rozmery, vždy sa zrodí príbeh, ktorý ju racionálne vysvetľuje. Spravodajské médiá obyčajne predkladajú dôvody ospravedlňujúce presvedčenie, že ekonomika vstúpila do "novej éry". Tieto príbehy sú niekedy iba výmyslami, ktoré majú potvrdiť optimizmus trhov, podobne ako v čase boomu 90. rokov, inokedy sú však spoľahlivejšie.
Lula nazval vývoj "magickým okamihom" brazílskeho hospodárstva. Hoci musíme byť v takýchto situáciách obozretní, ekonomické fundamenty ich potvrdzujú. Brazílska mena - reál - sa vytrvalo posilňuje, až na takmer dvojnásobok hodnoty oproti americkému doláru z októbra 2002, keď bol Lula prvý raz zvolený. Inflácia i úrokové sadzby klesajú, krajina hospodári s prebytkom obchodnej bilancie, zahraničné investície pritekajú vysokým tempom a vláda viac než splatila svoje dlhy voči zahraničiu, takže sa stala čistým veriteľom okolitého sveta.
Akcioví investori si teda podľa všetkého uvedomujú ekonomický elán Brazílie, starostlivo sledujú rast podnikových ziskov a pohybujú sa s nimi. Kým v roku 2002 boli účastníci brazílskej burzy so svojou vierou osamotení, teraz zisťujú, že sa k hostine chcú pridať investori z celého sveta.
Vzhľadom na korupčné škandály týkajúce sa prominentných osobností vlády, ktoré v posledných rokoch vyšli na svetlo, je prirodzené pýtať sa, prečo akciový trh zostáva taký silný. Prečo správy o korupcii nevyvolali krízu ako pri podobných škandáloch v Kórei a Malajzii počas ázijskej finančnej krízy v rokoch 1997 - 1998? A hoci škandály otriasli vládou, Lula bol vlani prevažnou väčšinou opäť zvolený a investori naďalej sypú do akciového trhu peniaze.
Jedným z dôvodov je, že korupčné škandály poskytli investorom príležitosť sledovať fungovanie brazílskej slobody slova a demokracie. Novinoví i televízni komentátori boli pri uvádzaní správ o škandáloch neúnavní, čím pomohli priniesť dôkazy pre Brazílčanov i zahraničných investorov, že politický systém je dostatočne stabilný a znesie otvorenú kritiku.
Lula zostáva populárny tak medzi Brazílčanmi, lebo jeho populistická rétorika prejavuje skutočný súcit s menej majetnými, ako aj medzi zahraničnými investormi, pretože svoj radikalizmus vždy miernil, aby sa prispôsobil ekonomickej realite. Nedávno kritizoval hrozby bolívijského prezidenta Eva Moralesa, že skonfiškuje zahraničné aktíva, nasledujúcim spôsobom: "Radikalizmus sa nezlučuje so zdravým rozumom, ktorý je pre toho, čo vládne, veľmi potrebný." Táto kombinácia filozofického radikalizmu a ekonomického pragmatizmu sa ukázala ako dokonalý recept na brazílsky vývoj.
Samozrejme, že budúcnosť je vo hviezdach, ak nemáme kryštálovú guľu, z ktorej by sme vyčítali pravdepodobné ďalšie smerovanie indexu Bovespa. Pre mňa je však tento príbeh oveľa presvedčivejší než ten, ktorý sme počúvali počas boomu akciových trhov v 90. rokoch minulého storočia.
Robert J. Shiller, profesor ekonómie, University of Yale, USA
Copyright: Project Syndicate, 2007
www.project-syndicate.org