Ty môžeš slobodne pozerať do monitora a ignorovať televíziu, ty sa spokojne hraj na alternatívneho, jedz biopotraviny a behaj po lese, ale za televíziu platiť budeš! Lebo kto má elektrinu, musí platiť aj za televíziu.
Pamätáte sa na pesničku "byl to ten slavný den, kdy k nám byl zaveden elektrický proud, střídavý, střídavý, silný elektrický proud"? A čo tak slávny predavač luxov Leo Popper (Smrt krásných srnců), ktorý dokázal predať vysávač aj tam, kam prúd ešte nezaviedli?
Ak vám náhodou zavádzajú elektrický prúd, tak pozor, nebudete platiť len zaň. Náš domáci Leo vám totiž k prúdu pribalí televíznu koncesiu, aj keď nemáte televízny prijímač, lebo ste ho dávno vyhodili z okna.
Dobre, Leo je podnikavý, potrebuje peniaze a hľadá cestu najmenšieho odporu. Lenže prečo razí nekresťanskú politiku zdaňovania, ktorá nerozlišuje chudobnú domácnosť od bohatej? To neznie ani sociálne, ani moderne, ale byrokraticky. Navyše to smrdí nebezpečným precedensom.
Navrhujem, aby sa televízia platila zo všeobecných daní. Bude to sociálne spravodlivejšie a nad hospodárením televízie bude konečne existovať jasná verejná kontrola. A možno by stálo za to posúdiť, či potrebujeme slovenskú televíziu: v nedeľu 4. novembra jej správy sledovalo 10 % divákov, kým správy súkromnej Markízy 34 % a Joj 16 %. Žeby boli správy STV tvrdo intelektuálske? O dôvod viac netrestať všetkých, ktorí majú elektrický prúd.
Dnes píše Anton Marcinčin, ekonómom Svetovej banky pre Slovensko. Článok vyjadruje jeho osobný názor.