Na prekvapenie má zahraničná politika na amerických voličov iba skromný dosah. To je neočakávané, lebo ešte pred šiestimi mesiacmi dominovala vojna v Iraku celej americkej politickej debate. A hoci Irak stále ešte pre Američanov znamená veľmi veľa, jeho význam pri posudzovaní -- ako voliť 44. prezidenta -- klesol. A to čiastočne aj preto, lebo sa tamojšia bezpečnostná situácia podľa všetkého postupne zlepšuje a počet amerických obetí sa výrazne znížil.
Zahraničná politika stratila oproti obdobiu pred niekoľkými mesiacmi na dôležitosti aj preto, že sa po nedávnom zverejnení Národného spravodajského odhadu iránskeho jadrového programu znížila pravdepodobnosť vojny medzi USA a Iránom. Záver americkej spravodajskej komunity odsúva deň, keď prezident USA bude musieť rozhodnúť, či žiť s jadrovým Iránom, alebo naň zaútočiť.
Tretím dôvodom skromného vplyvu medzinárodných tém na voľbu budúceho prezidenta USA je ďalší prekvapivý vývoj: medzi poprednými kandidátmi jestvuje väčšia zhoda, než by sa na prvý pohľad zdalo. Čosi ako konsenzus vládne napríklad okolo predstavy, že USA by mali ešte nejaký čas zotrvať v Iraku, aj keď s obmedzeným počtom vojenských jednotiek.
Všeobecne sa akceptuje, že USA musia robiť na domácom aj diplomatickom fronte viac v prospech riešenia globálnych zmien klímy, spolupracovať s európskymi spojencami, aby zamedzili Afganistanu upadnúť do anarchie. USA musia mať najsilnejší možný postoj proti terorizmu a takým ľuďom, ktorí by ho akýmkoľvek spôsobom podporovali. Ani jeden z hlavných kandidátov nepresadzuje nič, čo by len vzdialene pripomínalo izolacionizmus. Možno najdôležitejším je však posledný dôvod -- nie vojna, ale ekonomická recesia, strata práce a drahá ropa sú tie veci, čoho sa v roku 2008 najviac obávajú Američania.
To však zahraničnú politiku vôbec nevytlačilo úplne z predvolebnej kampane. Spolu s ekonomikou je dominujúcou témou -- ktorá ovplyvňuje najmä republikánov -- prisťahovalectvo. Odpor proti nezákonnému prenikaniu do krajiny síce silnie, ale neexistuje nijaký konsenzus v otázke, čo robiť s ľuďmi, ktorí sú v krajine nezákonne mnoho rokov, ale s tými, ktorí chcú do USA prísť v budúcnosti.
Latentný záujem o zahraničnú politiku sa môže prejavovať tiež v pozornosti venovanej množstvu a relevancii skúseností jednotlivých prezidentských kandidátov. Túžba po "zmene" je spoločným refrénom americkej diskusie, ale vôbec nie jediným.
Obnovený záujem o zahraničnú politiku a okolitý svet môže znova vyplávať na povrch v prípade dramatického vývoja v zahraničí. Zažili sme to pred niekoľkými týždňami, keď zavraždili Bénazír Bhuttovú v Pakistane. Kandidáti demokratov i republikánov dostávali otázky, ako by reagovali, keby sa ponúkla príležitosť chytiť Usámu bin Ládina alebo by nastala potreba zabezpečiť pakistanské jadrové zbrane.
Rovnako by sa do centra pozornosti znova dostal Irak, keby sa otočil pozitívny vývoj, napríklad po novej eskalácii násilia medzi sunnitmi a šiitmi, keby napríklad iránsky prezident Ahmadínedžád vyprovokoval krízu, aby odviedol pozornosť od svojich ekonomických neúspechov doma, prípadne by nový teroristický útok mohol Američanom pripomenúť ich elementárnu zraniteľnosť...
Budúci americký prezident bude čeliť celému radu ťažkých a zložitých zahraničnopolitických výziev. Jeho reakcie budú na ne mať dosah nielen v USA, ale aj vo svete. Dovtedy však bude zahraničná politika ovplyvňovať voľbu Američanov iba nepriamo.
Richard N. Haass, predseda Rady pre zahraničné vzťahy