Výzva predstaviteľov rakúskych parlamentných strán na dialóg o Benešových dekrétoch z minulého utorka je pozoruhodná z viacerých hľadísk. Vrhá totiž svetlo aj na vnútropolitický vývoj v Rakúsku. Veď stačí si pozrieť na slovník, ako si tento "dialóg" predstavujú "liberáli" a ľudovci. Ak sa po prestrelke medzi Bratislavou a Budapešťou k téme Benešových dekrétov považovala za potrebné vyjadriť aj Viedeň, potom už nejde len o to, že sa celá otázka nanovo internacionalizuje.
Omnoho závažnejším faktom pre Slovensko začína byť, že sa Benešove dekréty opäť stali súčasťou oficiálnej politiky Rakúska. Čas ukáže, či zmyslom tejto "iniciatívy" bola skutočne snaha po začatí dialógu o Benešových dekrétoch -- aj keď si naozaj neviem predstaviť, s akým výsledkom. Horšie, a bojím sa vysloviť slovo fatálnejšie, by však bolo, ak sa preukáže mocenský aspekt tejto iniciatívy, alebo dokonca, že je súčasťou "kšeftu" medzi Viedňou a Budapešťou v boji o ropnú spoločnosť MOL, a teda aj o Slovnaft...
Pre povojnové generácie na Slovensku symbolizujú Benešove dekréty boj proti fašizmu, deportáciám a vraždeniu, koncentračným táborom, arizácii. Symbolizujú odpor a nesúhlas s Mníchovom a nesúhlas s praktikami Tisovej Slovenskej republiky. Áno, Benešove dekréty boli odplatou aj za Viedenskú arbitráž v roku 1939, po ktorej museli tisícky Slovákov utekať z južnej časti Slovenska pred maďarskými "vlastencami".
Ale o tom nechce nikto hovoriť. Predseda slovenského parlamentu Pavol Paška ale povedal doslova: "Benešove dekréty sú už pre nás mŕtve." Slovensko ich naozaj nepotrebuje živiť ako zásterku politiky revanšizmu -- či ako sa to nežne nazýva, revizionizmu povojnového usporiadania Európy. Máme vari aj my otvárať otázku Podkarpatskej Rusi (Zakarpatskej Ukrajiny), ktorá bola súčasťou predvojnového Československa? Kam nás to chce Budapešť a Viedeň tlačiť?
Viedeň vie veľmi dobre, že celá kauza Benešových dekrétov, tón a spôsob argumentácie, bol vyprovokovaný SMK pred rozhodovaním o znovuprijatí strany Smer-SD do strany Európskych socialistov. Bola to lekcia nielen pre slovenských socialistov a demokratov, ale aj konzervatívcov. Nie je vylúčené, že si terajšie vedenie SMK tým nadlho zatvorilo dvere do akejkoľvek koalície v budúcnosti. "Výzva" rakúskych parlamentných strán dáva však tejto politike terajšieho vedenia SMK nečakanú podporu. Je preto vážnym signálom nielen pre Slovensko, ale pre celú Európu. Je vážnou výpoveďou o duchovnom stave politických elít v niektorých krajinách strednej a východnej Európy.
Je načase, aby sa slovenská diplomacia nebála preniesť diskusiu o Benešových dekrétoch so všetkými súvislosťami na pôdu Európskeho parlamentu! A to aj napriek tomu, že o tom niektorí nechcú nič počuť! Slovensko sa nemá za čo hanbiť a ani čo zatajovať. Mali by sme však zistiť, aká je tá nová Európa naozaj a aký osud nám pripravuje.
Prečo si Budapešť neváži ustanovenia slovensko-maďarskej základnej zmluvy a najmä jej článok 15, pod ktorý by sa nepodpísal v západnej Európe žiadny štátnik -- ale oni ho od vtedajšieho premiéra Mečiara dostali? Prečo Benešove dekréty, keď slovenskí Maďari majú na Slovensku práva a výsady normálnych občanov, o akých sa Slovákom v Maďarsku ani len nesníva ? Čo bude nasledovať: konflikty, napätia,...?
Celá diskusia a správanie maďarského prezidenta a ďalších ústavných činiteľov počas ich pobytov na Slovensku a ich reakcie na Benešove dekréty totiž len umocňujú obavy a varovania tých expertov, ktorí boli a sú skeptickí voči názorom, že v Budapešti raz preváži vážny záujem o dobré susedské a priateľské vzťahy so Slovenskom. Vývoj politickej scény v Budapešti a Maďarsku v posledných rokoch ukazuje, že po rozšírení EÚ tam, naopak, silnejú tendencie považovať Slovensko stále za objekt mocenského záujmu a politiky. Inými slovami povedané, idea Európy bez hraníc - sloboda pohybu tovaru, služieb, ľudí a kapitálu - je pre maďarských politikov najvyššieho rangu iba nástrojom na očividne etnickú politiku revízie hraníc a živenie idey veľkého Uhorska.
Michal Berko, generálny sekretár Slovensko-rakúskej obchodnej komory