Najmä v Európe sa od konca 2. svetovej vojny presadzoval názor, že ťažba nerastov -- baníctvo -- nie je prospešná pre veľké environmentálne dosahy, a preto sa javí výhodné tieto suroviny dovážať, hlavne z krajín tretieho sveta. Pod tlakom takéhoto myslenia došlo v druhej polovici minulého storočia k veľkému odklonu od využívania domácich surovinových zdrojov.
Európske baníctvo zaznamenalo prudký útlm, enormne sa zvýšil dovoz surovín. V roku 1960 sa do Európy dovážalo 60 mil. ton čierneho uhlia, na začiatku tohto storočia už štyrikrát viac. To platí aj o ostatných surovinách. Vysoká dovozová závislosť sa však stala nebezpečnou i ekonomicky nevýhodnou. Postupne sa zvyšujú ceny týchto komodít a len v porovnaní s rokom 2004 vzrástli na svetových trhoch v niektorých kategóriách až desaťnásobne.
Napríklad libra uránu v roku 2004 stála 7 USD, dnes je to 75 USD. Tento vývoj mimoriadne zaťažuje aj naše hospodárstvo. Kým v roku 2004 sme dovážali nerastné suroviny za 164 mld. Sk, o dva roky neskôr to bolo 207 mld. Tento trend rastu cien pokračuje. Preto sa postupne začína meniť názor na využívanie domácich surovín, a to aj vzhľadom na bezpečnosť dodávok surovín vôbec.
Čo máme doma
Vychádzajúc z analýz zásob nerastných surovín Slovensko nie je a ani nebude surovinovo sebestačné. Najmä preto, lebo sme až na 90 % odkázaní na dovoz primárnych energetických zdrojov a ani v mnohých ďalších rudných i nerudných surovinách nie sme sebestační. U nás máme spolu 866 ložísk, z toho 19 ložísk uhlia, 38 ložísk ropy a zemného plynu, 54 ložísk rúd a magnezitu, 453 ložísk nerudných surovín, 92 ložísk stavebného kameňa, 158 ložísk štrkopieskov a pieskov, 29 ložísk tehliarskych surovín, 6 ložísk vápencov a 25 ložísk ostatných surovín.
Z uvedených ložísk je prakticky v činnosti rôzneho stupňa intenzity len 365. Z toho sú štyri ložiská uhlia, 10 ropy a plynu, tri magnezitu, dve soli, poldruha stovky stavebného kameňa, obdobne je to u štrkopieskov a pieskov, 41 tehliarskych hlín, 36 vápencov a pol stovky iných ložísk nerastov. Patríme medzi štáty s veľmi malými zásobami energetických surovín. Celú spotrebu čierneho uhlia a takmer celú spotrebu plynu a ropy dovážame. Z energetických surovín len v hnedom uhlí a lignite sme schopní pokryť domácou ťažbou asi 80 % spotreby.
Stavebné suroviny dominujú
Najvýznamnejšiu skupinu nerastných surovín predstavujú zásoby nerudných surovín. Máme bohaté zásoby magnezitu a soli. Úspešne sa rozvíja ťažba barytu, zeolitu, bentonitu, zlievarenských pieskov a mastenca. Takmer nevyčerpateľné zásoby máme suroviny na výrobu stavebných látok, najmä vápenca, dolomitov, stavebného kameňa, štrku a štrkopieskov. Veľmi nádejné sú zásoby uránu. Vykonáva sa ich geologický prieskum, no i dnešné poznatky ukazujú, že pri ich ťažbe by sme mohli pokryť súčasnú spotrebu na desiatky rokov.
Vývoj na trhu s nerastnými surovinami sa vyznačuje veľkou dynamikou. Na tento stav musí reagovať každý hospodár. A keďže zásady využívania domácich surovinových zdrojov stanovuje dokument Surovinová politika SR, v jej aktualizácii budú musieť byť zohľadnené aj meniace sa vplyvy na obchodovanie s nimi a vplyvom rastu cien i meniace sa kritériá určujúce efektívnosť domácej ťažby.
Peter Čičmanec, predseda Slovenskej banskej komory