Likvidné aktíva sú však aktívami pripomínajúcimi hotovosť, pretože sa dajú ľahko premeniť na hotovosť a použiť na nákup iných aktív. Podstata je asi v tom, že okolo nás je takýchto aktív veľké množstvo, že sú za ne nadobúdané peniaze, ktoré zvyšujú ceny akcií, bývania, pozemkov, umenia atď. Táto teória znie rovnako všeobecne a fundamentálne ako teória, podľa ktorej globálne otepľovanie spôsobuje rozpúšťanie ľadovcov a zvyšovanie hladiny morí na celej zemi. Dvíhajúca sa hladina svetového oceánu by vysvetlila množstvo geologických i ekonomických dejov. Je zvyšujúca sa finančná likvidita naozaj podobnou silou? A čo je to vôbec za teóriu?
Pojem "topiť sa v likvidite" tradične naznačuje, že centrálne banky rôznych krajín priveľmi zvyšujú ponuku peňazí, čoho dôsledkom priveľa peňazí naháňa primálo tovaru. Keby to však bol problém, potom by vyvolal zvýšenie všetkých cien - vrátane napríklad cien za odevy alebo služby kaderníctiev. Práve to mal guvernér amerického Federálneho rezervného systému (FED) Arthur Burns na mysli, keď v roku 1971 vyhlásil, že "USA sa topia v likvidite" - v tom čase totiž prevládali obavy z nástupu všeobecnej inflácie.
Nedávna obľuba používania štylistickej figúry "topiť sa v likvidite" však pochádza z roku 2005, keď množstvo centrálnych bánk zosilňovalo svoju monetárnu politiku. V USA prudko zvyšoval FED úrokové sadzby. Centrálne banky na celom svete sa od roku 2005 vo vzťahu k všeobecnej inflácii správajú v podstate zodpovedne. Podľa MMF svetová inflácia meraná indexmi spotrebiteľských cien od roku 2005 generálne klesá a v roku 2007 sa iba minimálne zvýšila.
Je preto tak trochu záhadné, prečo ľudia začali uvedený slovný obrat v roku 2005 toľko používať. Možno to tak trochu súviselo s takmer absolútne nulovou reakciou dlhodobých úrokových sadzieb na monetárne "pritvrdenie". Pokiaľ centrálne banky priťahujú skrutky a dlhodobé sadzby nestúpajú, potom je nevyhnutné dať nejaké vysvetlenie. Likvidita je iba pekne znejúce slovo, ktorým sa dá tento jav interpretovať.
Podľa ďalšieho výkladu ľudia veľmi sporia a všetky tieto peniaze putujú do investičných aktív, čo zvyšuje ceny. S touto myšlienkou prišiel pred niekoľkými rokmi súčasný guvernér FED - Ben Bernanke, ktorý poukazoval na celosvetové "presýtenie úsporami".
No ani v tomto prípade údaje uvedenú hypotézu nepotvrdzujú. Podľa MMF si svetová miera úspor zachováva od začiatku 70. rokov pomerne dôsledne zostupný trend, a aj napriek zvýšeniu od roku 2002 je stále hlboko pod maximálnou úrovňou dosiahnutou v predchádzajúcich troch dekádach. Samozrejme, miery úspor v rozvíjajúcich sa ekonomikách a štátoch produkujúcich ropu sa od roku 1970 (a najmä v posledných niekoľkých rokoch) zvyšujú, lenže to je vyvážené klesajúcimi mierami úspor v rozvinutých krajinách.
Podľa inej interpretácie znamená figúra "topiť sa v likvidite" iba to, že sú úrokové sadzby nízko. Ale tie sa na celom svete od roku 2003 zvyšujú. A v roku 2003 sa málokto odvážil tvrdiť, že sa svet "topí v likvidite". Tento výraz sa začal používať v súvislosti so zvyšovaním, a vôbec nie poklesom úrokových sadzieb.
A ešte iná teória tvrdí, že zmeny nášho spôsobu riadenia rizík znížili rizikové prémie. Zvyšujúca sa dômyselnosť finančných trhov umožnila väčšie porciovanie, delenie a difúziu rizík než kedykoľvek predtým. Svoju rolu pri zvyšovaní cien aktív pravdepodobne zohral tiež výrazne velebený trh zaistených dlhových obligácií, ktorý delí riziká na tranže, a dáva rôzne úrovne rizika na rôzne miesta podľa ochoty ich akceptovať.
To je však naozaj iba teória riadenia rizík pri istých typoch výrobkov, ale v žiadnom prípade nie pri "likvidite" ako takej. Hyun Song Shin z Princetonskej univerzity navrhol v spoločnej vedeckej práci s Tobiasom Adrianom teóriu nadbytočnej likvidity, ktorú v júni odprednášal v Banke medzinárodných platieb vo švajčiarskom Brunnene. Hyun Song Shin tvrdí, že likvidita iba zrkadlí mechanizmus spätnej väzby, ktorý je permanentne prítomný: akýkoľvek počiatočný šokový nárast cien aktív posilňuje účtovnú bilanciu finančných inštitúcií, ktoré v dôsledku toho viacej požičiavajú a ďalej zvyšujú ceny.
Ale ak "topiť sa v likvidite" znamená práve toto, potom je jeho dnešné rozšírené používanie čírym odrazom vysokých cien aktív, ktoré už máme. Dokonca by sa tento výraz dal označiť za približné synonymum pojmu "bublinovitý".
Naposledy bol obrat "topiť sa v likvidite" v móde bezprostredne pred krachom amerického akciového trhu 19. októbra 1987, kedy ceny akcií zaznamenali najväčší jednodenný pád vo svetových dejinách. Dôvody tohto krachu sú neprehľadné, ale ako som o týždeň neskôr zistil vo svojom dotazníkovom prieskume, ľudia podľa všetkého v konečnom dôsledku nedôverovali hodnote trhu. Preto sa zaujímali o také stratégie, ktoré by im umožnili rýchly odchod z neho - napríklad o stratégie poistenia portfólia, ktoré boli v tom čase populárne.
Termín "topiť sa v likvidite" sa často používal taktiež v rokoch 1999 a 2000, krátko pred veľkým vrcholom na akciovom trhu. Teda sa zdá, že jeho obľuba neodráža nič, na čo by sme si mohli siahnuť, ale skôr akýsi všeobecný pocit "bublinatosti" trhov a nedostatok dôvery v ich hodnotu. V rámci tejto interpretácie je popularita uvedeného obratu dôvodom na znepokojenie: môže totiž naznačovať psychológiu trhu, ktorá by mohla viesť k nevyspytateľnému poklesu cien.
Copyright: Project Syndicate, 2007
www.project-syndicate.org
Robert J. Shiller, profesor ekonómie na University of Yale, USA