V "predvolebno-krízovo-šrotovnom" mediálnom množstve aktuálnych tém týchto dní, bohužiaľ, takmer zanikla čerstvá informácia Štatistického úradu. Ten začiatkom marca zmeral, že až osem z desiatich našich ľudí (presne 83 percent) hodnotí rozhodnutie zaviesť euro ako správne (prípadne "skôr správne ako nesprávne") a iba jeden z desiatich (12 percent) si myslí opak.
Čísla sú to dosť zaujímavé. Z viacerých hľadísk. Napríklad, ak si vezmeme podporu Slovákov pre euro počas posledných dvoch - troch rokov pred jeho zavedením, tá spravidla oscilovala iba niekde medzi 40 až 55 percentami. A teraz je skoro dvojnásobná! Súbežne sme stále dokola od "bežných občanov" počúvali, ako vraj Nemci, Rakúšania, Taliani, Slovinci a viacerí ďalší spoločnú menu preklínajú, lebo im "priniesla vyššie ceny". Márne sme vtedy donekonečna vysvetľovali, že veci by tam išli hore rovnako aj bez eura... Napokon, teraz máme ešte aj krízu, desaťtisíce prichádzajú o prácu a človek by sa ani veľmi nečudoval a dokonca aj ľudsky vedel pochopiť, ak by títo čerství nezamestnaní aj zo straty obživy skratkovito vinili našu novú menu. Nič také sa však nedeje, euro je teda zjavne vítané.
Bez toho, aby som mal ambíciu skúšať objasniť tieto javy nejako príliš vedecky, mám skôr iba osobný pocit, že kým postoj ľudí k euru sa pred jeho zavedením tvoril viac z mýtov, povier a akejsi našej - ktovie prečo - často akoby zakorenenej skepsy, tak súčasné hodnotenie už pramení z poznanej reality, z osobnej skúsenosti, z každodennej praxe...
Žiaden prevratný objav to síce nie je a ani nijaký ohromujúci záver z toho nevyplýva, ale určite je to - síce možno bezvýznamné - ale aj tak prinajmenšom celkom príjemné zadosťučinenie.
| Igor barát (1966) splnomocnenec vlády pre zavedenie eura. Bývalý novinár má zmysel pre skratku a pointu veľkej eurovej aj malej korunovej sféry. |