Ak niekoho prekvapil cirkus, ktorý nastal po prijatí novely zákona o štátnom jazyku, potom ide o človeka, ktorý rýchlo zabúda, alebo je ešte veľmi mladý. Nič nové a nečakané sa totiž nestalo. Zopakovala sa len situácia z roku 1995, keď bol prijatý zákon o štátnom jazyku. Ten istý scenár, tá istá gradácia, ten istý okruh subjektov. Najprv nesúhlasná aktivita politikov z maďarskej menšiny, nasledujúce ohlasy z Budapešti a potom podania na zahraničné neštátne orgány a organizácie, vrátane zaktivizovania časti tretieho sektora. Čo je zarážajúce vtedy aj dnes - neznalosť pravého obsahu zákona mnohých tých, ktorí sa vyjadrovali a odsudzovali.
Je predsa neuveriteľné, že predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Szili sa rozhorčuje nad tým, že novela zákona upravuje pokuty za používanie menšinového jazyka, t. j. maďarského, pričom prijatá novela zákona nič také neobsahuje.
Samozrejme, že každý, kto pozná obsah novely zákona o štátnom jazyku, vie, že všetky paragrafovo nekonkretizované, no o to viac ostré útoky sú holým nezmyslom. Žiaľ, tieto nezmysly rezonujú a sú vtláčané do povedomia zahraničia. Je naivné si myslieť, že nemôžu zabrať. Zaberajú, a na ich eliminovanie, podľa môjho názoru, nepostačujú iba vyhlásenia typu "my sa vydierať nedáme". Som presvedčená, že drvivá väčšina novinárov, ako aj ľudí pôsobiacich v zahraničných neštátnych orgánoch a organizáciách, moduluje svoje postoje na základe informácií, ktoré sa im poskytnú. Nepredpokladajme a neočakávajme, že iniciatívne budú "prekopávať" slovenský text zákona, aby sa dopátrali objektívnej pravdy. Ak chceme, aby naša pravda zvíťazila, musíme ju aktívne presadzovať a o nej informovať. Mám z minulosti overené, že takýto prístup zaberá a je nutný.
Už som spomenula, že obdobný cirkus ako v súčasnosti bol zorganizovaný aj v roku 1995 v čase prijatia zákona o štátnom jazyku. Odsudzujúci verdikt tohto zákona bol pripravený do deklarácie, ktorá mala byť podpísaná na záver Viedenských rozhovorov zástupcov menšín v decembri 1995. Z pozície podpredsedníčky vlády SR pre legislatívu som sa rozhodla 4. 12. 1995, t. j. pred záverom uvedenej akcie, usporiadať tlačovú konferenciu, na ktorej bol rozdaný do angličtiny preložený text zákona a vysvetlený jeho pravý obsah. Účasť vyše 30 zástupcov médií, početných zástupcov zastupiteľských úradov vo Viedni, ako aj zástupcov rakúskeho Centra národnostných skupín zaručili nielen ohlas, ale aj pozitívny dosah akcie. Pre hodnovernosť zacitujem časť textu z bleskovej správy zaslanej Veľvyslanectvom SR vo Viedni ministerstvu zahraničných vecí pod č. j. 7100/95, kde bola informácia nielen o publicite tlačovej konferencie, ale aj o jej pozitívnom dopade, ktorý bol najmä v tom, že "z deklarácie podpísanej na záver rozhovorov (rozumej viedenských rozhovorov zástupcov menšín) bol vyňatý celý odsek odsudzujúci prijatie jazykového zákona na Slovensku... Pripomíname, že deklarácia bola zasielaná nielen vládam MR a SR, ale aj rakúskej vláde, Európskemu parlamentu, Komisii EÚ a Rade Európy".
Som presvedčená, že zákon o štátnom jazyku bude uznaný za konformný príslušnými medzinárodnými dokumentmi. Súčasne však som presvedčená, že naše štátne záujmy treba aktívne obhajovať a presadzovať. Preto som nedávno vyzvala aj ministerstvo zahraničných vecí, aby zákon o štátnom jazyku bol preložený do angličtiny a rozposlaný do zahraničia.
Katarína Tóthová,podpredsedníčka Ústavnoprávneho výboru NR SR