Z padajúce dolára sa vykľul zdroj hlbokých globálnych makroekonomických problémov. Otázka teraz znie -- aké až veľké budú tieto ťažkosti. Je svetová ekonomika v ohrození?
Jestvujú dve možnosti. Ak budú globálni sporitelia a investori očakávať pokračujúce znehodnocovanie dolára, potom od neho ujdú, ak nedostanú primeranú kompenzáciu, aby mali dôvod svoje peniaze v USA a ich aktívach nechať. Z toho vyplýva, že priepasť medzi americkými a zahraničnými úrokovými sadzbami sa bude rozširovať. V dôsledku tohto sa prudko zvýšia kapitálové náklady v USA, čo odradí investície, zníži výdavky na spotrebu, lebo vysoké úroky znížia hodnotu hlavného aktíva domácností: ich domov a bytov.
Výsledná recesia by mohla vyvolať ďalší pesimizmus a škrty vo výdavkoch, čo by pokles ešte viac prehĺbilo. USA zasiahnuté recesiou by už nefungovali ako svetový dovozca poslednej záchrany, a to by mohlo vrhnúť do úpadku rovnako zvyšok sveta. Svet, v ktorom všetci očakávajú pokles dolára, je svetom hospodárskych kríz.
Naproti tomu svet, v ktorom dolár už klesol, je svetom hodeným do ekonomického chaosu, ale nie ešte do hospodárskej krízy. Kým už dolár klesol -- ak už nikto neočakáva, že bude klesať ešte nižšie -- potom nejestvuje dôvod poskytovať globálnym sporiteľom a investorom kompenzáciu za to, že si ponechali americké aktíva. V tomto scenári sa, naopak, ukrývajú príležitosti: dolár by naostatok mohol stúpnuť, americké úroky budú na normálnej úrovni, hodnoty aktív nebudú neprimerane stlačené a investičné výdavky nebudú zasiahnuté finančným chaosom.
Turbulencie, samozrejme, môžu prísť: keď sa úroveň miezd v USA kvôli slabému doláru ukazuje ako nízka, do Ameriky sa dá iba ťažko exportovať, a aby si iné štáty uchovali plnú zamestnanosť, musia sa spoliehať na iné zdroje dopytu. Vláda môže byť prinútená posilniť finančný systém, ak však zmeny cien aktív, ktoré podmínovali dolár, potopia aj notoricky riskujúcich či nerozvážnych veriteľov.
Toto sú však -- alebo by mali byť -- problémy, ktoré môžeme vyriešiť. Naproti tomu do neba siahajúce americké úrokové sadzby vyvolané všeobecným očakávaním pokračujúceho mohutného poklesu dolára predstavujú makroekonomický problém, ktorý nemá žiadne riešenie.
Medzi dlhodobými úrokovými sadzbami USA a inde vo svete nejestvuje nijaká veľká priepasť, ktorá by mala vzniknúť v dôsledku padajúceho kurzu dolára a zároveň signalizovať očakávanie ďalšieho poklesu. A 65 mld. USD, ktoré sú potrebné na financovanie amerického deficitu bežného účtu platobnej bilancie, aj naďalej pritekajú. Svetová ekonomika sa tak možno vyhne ďalšej možnej katastrofe.
Ešte sa stále môže ukázať, že želanie bolo v tomto prípade otcom myšlienky. Stále vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie USA je, naostatok, zárukou pokračujúceho poklesu dolára. Makroekonomická logika, podľa ktorej deficity bežného účtu signalizujú nadhodnotenie meny, napriek tomu stále uniká finančným investorom a špekulantom.
Na jednej strane je to veľmi frustrujúce: my, ekonómovia, veríme, že ľudia sú dosť múdri, aby sledovali vlastné záujmy. Typický investor do aktív denominovaných v dolároch aj tak nepodnikol nič, aby sa ochránil pred veľmi pravdepodobným poklesom dolára v budúcnosti.
V tomto prípade platí, že čo je zlé pre ekonómov, je dobré pre svetovú ekonomiku: možno čelíme iba epizódnej finančnej kríze v USA, a nie extrémne vysokým dlhodobým úrokovým sadzbám a depresii. Skutočnosť, že ekonómovia tento jav nedokážu vysvetliť, nie je dôvodom nášho nevďaku.
J. Bradford DeLong, profesor ekonómie na Kalifornskej univerzite v Berkeley.