V pondelok vyvolala pozornosť štúdia nemeckej Bertelsmannovej nadácie o úspešnosti transformačných ekonomík. Pozornosť vyvolala najmä v Česku, ktoré sa ihneď začalo hrdo biť do pŕs nad svojím prvenstvom, lebo predbehlo doterajších šampiónov Slovinsko a Estónsko. Tie zasa nechali ďaleko za sebou Maďarsko. Až na siedmej pozícii sa skromne krčí Slovensko, ktoré by teda malo so závisťou poškuľovať po tých úspešnejších.
Slováci však nemajú na takúto skromnosť dôvod, rovnako ako Česi nemajú dôvod si gratulovať. Štúdia stojí na vratkých základoch.
Predovšetkým Slovensko nie je žiadnou transformačnou ekonomikou. Všeobecnú predstavu o transformujúcej sa krajine by mohlo spĺňať azda len svojím pozoruhodným hospodárskym rastom. Ďalšie atribúty transformujúcej sa krajiny už dávno nespĺňa: úrokové sadzby na úrovni najrozvinutejších krajín, rovnako ako miera inflácie či nezamestnanosti. Takmer dvadsať rokov po roku 1989 nemajú Slovensko ani Česko právo sa označovať za transformujúce sa krajiny, pretože sú úplne transformované. Aj preto je rebríček nezmyselný.
Ešte dôležitejšie však je, že podobné multikriteriálne hodnotenia vždy stoja na vode - štatistika je jednoducho nevýslovne pružná. Každý autor zvažuje iné faktory a priority. Existujú štúdie, ktoré berú do úvahy napríklad vzdelanosť pracovnej sily či dopravnú obslužnosť pri hodnotení toho istého a výsledok je diametrálne odlišný. Napokon aj obyčajný sedliacky rozum stačí, aby sme sa pozastavili nad tým, že Botswana podľa tej istej štúdie má vraj "lepší politický manažment" ako Slovensko alebo Česko.
V jednoduchosti je sila. Existuje obyčajné meradlo úspešnosti krajiny v medzinárodnej konkurencii. Je ním schopnosť krajiny lákať zahraničných investorov, prípadne schopnosť vyvážať. Pri pohľade na tieto dve štatistiky môže Slovensko Bertelsmannov rebríček pokojne zmiesť zo stola.
Markéta Šichtařová je riaditeľka analytickej spoločnosti Next Finance